Dnešní nedělník z dílny Eriky ENY Adamcové je velmi vkusná záležitost.
Je totiž o vkusu, a to hlavně tom literárním.
A ať už se vám zdá naše dnešní zamyšlení vkusné či ne, klidně nám napište na redakce@fantasyplanet.cz svůj nedělník!
Človek je výnimočný v mnohých ohľadoch. Nie len výzorom, názormi, inteligenciou a vzdelanosťou. Odlišností , ktorými ktokoľvek z nás vládne, je skutočne veľmi veľa. Moja mama ma vždy s chuťou upozorňovala, že mám nápady, jak koza výpady… čo to z tej kozy vypadáva, je dúfam jasné… Bolo to aj preto, že som bola proste iná, ako ona. Myslela inak, robila si zakaždým podľa seba, a aj som sa preto sem-tam (dobre, bolo to častejšie, než sem-tam) na tých svojich kozích výpadoch popálila. O mojom šťastnom ponaučení, by sa v niektorých prípadoch dalo vskutku dlho, odborne a temperamentne diskutovať.
Ja sa však chcem venovať jednej konkrétnej danosti, ktorá každého jedinca od zvyšku sveta odlišuje. Je to vkus. Samozrejme, sú ľudia, s ktorými občas nájdeme akýsi geometrický priesečník, či nejaký spoločný množinový prienik. Páči sa nám rovnaká hudba, milujeme zarastených, s plešinkou, či oni pre zmenu vzdychajú nad prsatými, ryšavými, prípadne červenými motorkami a vepřom, knedlom, zelom. No nikdy nenájdete dvoch ľudí, ktorí majú radi presne tie isté veci. Rovnako to platí aj o vkuse, ktorý uplatňujeme pri výbere literatúry.
Čo máte radi? Čo človek, to by bola odlišná odpoveď. Existuje mnoho žánrov, subžánrov, subžánrov subžánrov a verím, že je málo ľudí, ktorí sa v tejto džungli spoľahlivo vyznajú. Vlastne som presvedčená, že tých štýlov je už toľko, že ani samotné štýly netušia, koľko ich je. No podstatné je to, že nám, čitateľom, poskytujú neuveriteľné kvantum možností na zábavu. Erotika (naozaj netuším, prečo ma napadla hneď prvá), fantasy, sci-fi, romantika, náučná, literatúra faktu, romány pre ženy, čo nie vždy znamená zároveň aj červenú knižnicu… To je iba pár z nich. V každom tomto štýle nájdeme knihy vynikajúce, priemerné no aj podpriemerné.
A práve sme si nakopli palec na koreni…veci. Občas sa sama seba pýtam, prečo vkus ľuďom určuje, aby si kupovali knihy, ktoré patria práve medzi priemer, či podpriemer, ak majú možnosť vybrať si tie najlepšie? Čím to je?
O príčinách by sa dalo dlho špekulovať. Počas rokov môjho recenzovania som sa stretla so záplavou podpriemerných kníh, ktoré ale mali neuveriteľne vysoké predaje. Na druhej strane mi je zakaždým smutno pri správe, že kniha, ktorá je naozaj skvelá, nedosahuje ani spolovice takú predajnosť, akú by si zaslúžila.
Vkus má každý jedinec iný a riadi sa ním viac, než si uvedomuje. Možno aj kvôli nemu často opakuje dokola rovnaké chyby. Vezmime si len našu neuveriteľnú schopnosť zamilovávať sa stále do rovnakým idiotov a blbiek…Proste za to môže vkus. Nerodíme sa s ním, formuje ho naša rodina, okolie a keď už si vieme dupnúť a postaviť sa proti rodičom a celému svetu, tak si ho vytvárame aj my sami. Napríklad tým, že prídeme domov s kerkou, či krúžkom v nose. Alebo si provokatívne kúpime Nietzscheho, budeme machrovať a tváriť sa, že ten, kto ho nečítal, je nula.
V každom prípade je jasné, že od literatúry každý čakáme niečo iné. Možnosť oddýchnuť si, zasmiať sa, niečo sa naučiť. Je jedno, čo preferujeme…áno, vo všetkom. Hlavne by sme sa mali naučiť vyberať si to najlepšie, čo v obľúbenom žánre máme. Kvalitu, ktorú si zaslúžime. Neuspokojovať sa iba s nekvalitnými knihami za pár drobných, no schopnými pokaziť aj tú trochu vkusu, ktorý ešte máme. Pretože zle napísané romány, sú ako malé topánky. Tlačia, robia otlaky, rany, až nakoniec zdeformujú celé chodidlo.
