Možná si říkáte, že jsme pěkně vypečený web, když vám nabízíme nedělník v pondělí. No, nebudeme vám lhát: na vině jsou poštovní holubi, kteří o prodlouženém víkendu stávkovali!
Tento týden jsme totiž mámili nedělník až z dalekého Slovenska od naší drahé kolegyně Eny, tak doufáme, že nám to vyjímečné zpoždění projednou prominete.
Dnes Vám poviem trošku o písaní, nepísaní, knihách a neknihách. Veď aj v nedeľu sranda musí byť, no nie?
Väčšinu svojho života žijem v presvedčení, že je mi súdené napísať knihu. Možno aj viac ako jednu. Doteraz netuším, kedy som k takému hlbokému vnútornému presvedčeniu dospela. Čestne…ani som po tom nepátrala. Tá istota, či skôr pocit, tu proste zrazu bol. Nuž a ja som sa, keďže som flexibilná, pohotová, senzitívna a s rozvinutým umeleckým cítením, tomuto môjmu zmenenému stavu mysli prispôsobila. Prijala ho za svoj a zvykla si naň.
Viete, mnoho ľudí robí chybu v tom, že sa nedokáže (nechce) vyrovnať s vývojom ich pozemskej púte. Niektorí sú zo všetkých tých úskalí života takí nešťastní, roztrasení, rozhodení, že bez pomoci farmatík či psychológa, by vlastný život nezvládali.
Ja dokážem ten svoj kočírovať už od detstva. Všetko, čo sa dialo, sa proste dialo a ak nešlo o život, samozrejme o môj, tak nešlo o nič. Takže sa dokážem so všetkým rýchl
o vyrovnať.
No poďme späť k hlavnej téme…
Pomerne rýchlo som sa vyrovnala aj s tým, že raz v živote napíšem fantastický román. Budem slávna, vydávaná, budem dávať rozhovory a podpisovať výtlačky. Podpis už mám dávno natrénovaný, pretože niet väčšej hanby, než nezvládnutý autogram. Môj vyzerá dostatočne doktorsky, nečitateľne (rozumej vzdelane) a môžem naň byť právom hrdá.
Zatiaľ som však neprišla na dosť podstatnú vec, o čom by som mala písať. Na poli akého žánru sa realizovať, ktorým slávnym autorom vypáliť rybník s ich fanúšikmi. Nuž, jedného dňa na to určite prídem. Úplne ľahko, presne tak, ako som zistila, že disponujem talentom na písanie. Jednoducho sa opäť ráno zobudím s nutkavým pocitom. Takým nutkavým, že sa bude rovnať neustále sa vracajúcej obsesii a nenechá ma na pochybách, že je to tu… a ja konečne začnem tvoriť. Zrejme fantastiku. Prečo?
Som šťastou majiteľkou prebujnelej fantázie, na ktorej ulietavam keď žehlím, varím a robím také tie nudné domáce práce. Hlavne však pri cestovaní, kedy čumím z okienka a vraj sa divno tvárim. No úžasné sú aj moje sny. Predminulú noc sa mi snívalo, že som bola s Vilmou Kadlečkovou – týmto ju srdečne pozdravujem – a Vilma ma ponúkala skvelými houbičkami.
Alebo dnes… Zobudila som sa s takmer boľavými nohami, pretože som vo sne behala, a to nie hocijako. Ale viac, ako 100 km rýchlosťou! Ženy, žiaden chlap mi neušiel!
Že je to super predzvesť toho, o čom písať, v akých kruhoch sa začať pohybovať? Viem, existujú aj kruhy na poliach, no s tými som sa ešte osobne nestretla. Len som raz recenzovala knihu pojednávajúcu o únosoch Emzákmi. Ale to sa nepočíta. Rátalo by sa to len vtedy, ak by som patrila medzi unesených. No ja si na nič také nespomínam. Aj keď občas ma máta pocit, že ja sama som nejaký ten emzák v ľudskom tele. Veľmi peknom ľudskom tele…
Potom mávam aj všelijaké iné sníčky, pri ktorých sa budím skoro spotená. Skoro preto, že ja som vyhlásená zmrzlina a aj v lete spávam v hrubých ponožkách a tričku s dlhým rukávom, poprikrývaná paplónom. Sú to sny typu… veziem sa výťahom ktorý nezastavuje a ide stále hore, vyššie, ešte vyššie až takmer najvyššie…a ja trpím akrofóbiou. Viete si to predstaviť? Strach a hrôzu v mojich rozospatých očičkách?
Prípadne sú to erotické sny, ktoré takto verejne radšej rozoberať nebudem. Stačí, že občas(dosť často) vzbudzujem verejné pohoršenie svojimi trapasmi. Na tie mám v skutku neuveriteľne prirodzené nadanie.
Preto moji drahí, krásni a sčítaní, aké z tohto všetkého plynie ponaučenie?
Po prvé, verte svojmu šiestemu, siedmemu či ôsmemu zmyslu, a aj svojim snom. No hlavne… sa usilovne snažte svoje túžby naplniť.
A po druhé, zapamätajte si ma. Jedného dňa sa vaše deti, či vnúčence budú mordovať s povinným čítaním, v ktorom bude zahrnutá aj moja tvorba. Som skrytý, hlboko tajne utajený a zašifrovaný talent našej literatúry. A šetrite bubáčiky…
Že prečo? No na moje knižky, predsa!
ENA
