Koniec roka 2009 bol určite sviatkom všetkých priaznivcov fantázie. Do kín sa nám dostal Cameronov Avatar, z pultov kníhkupectiev sa na nás vyškieralo množstvo noviniek na čele so Strážcami Varadínu a v novinových stánkoch sa nám objavilo štvrté číslo Fantázie.
A čo v ňom nájdeme? Množstvo článkov, množstvo zaujímavostí, bez ktorých by sme síce dokázali žiť, no keď o nich vieme, život sa nám zdá krajší. Vedeli ste, že existuje pivo Duff? Hej – to je to pivo, čo Homer Simpson tak rád chlontá. Krásky Luisa Roya, Borisa Valleja, či Doriana Cleavengera už nemusíme obdivovať len na obrazoch, sú z nich už aj nádherné figúrky. Hneď by sme ich chceli mať doma (len škoda, že Fantázia neuviedla cenu týchto krások, asi by nás to schladilo).
Poďme však po poriadku a rozškatuľkujme si texty:
1. Máme tu sekciu pohyblivých obrázkov. Jedna katastrofa tu nasleduje za druhou. Svoje myšlienky o apokalypse si môžeme porovnať s recenziou na film 2012, je tu článok s témou katastrofické filmy, recenzia na filmy Gamer, Rok jedna a Klony (recenzie dobré, filmy menej – priam až katastrofické) ako aj na District 9 (ten už katastrofu pripomína iba ak pre mimozemšťanov). Predstaví sa nám Peter Jackson ako aj Black Jack. Nemožno zabudnúť na seriály ako sú Chuck, Defying Gravity, Arrested Development alebo Dawsonov svet.
2. Sekcia literatúra. Už úvodník je o literatúre, tak prečo ju nespomenúť v druhom bode. Je tu množstvo recenzií na knihy, úryvok z románu Stopy krve od Tanye Huffovej, príjemná esej o chlapčenských románoch a dve poviedky.
Jedna je od Jozefa Girovského a má názov Vanda. Je to temný fantasy príbeh napísaný v prvej osobe. Už úvod čitateľa hneď chytí a aj keď stredná pasáž je trochu zdĺhavá, pri konci nastáva zaujímavé rozuzlenie nielen príbehu, ale aj, prečo to bolo písané v ja-rozprávaní (v prvej osobe). Daniel Klimek nám v druhej poviedke blízkej žánru mestská fantasy naznačil, aké je to byť jednou nohou v hrobe. Škoda len, že nie je ukončená a pokračovanie nájdeme až v ďalšom čísle Fantázie. Jej štart je ale dobre našliapnutý a ak bude poviedka (alebo novela?) pokračovať v tomto duchu, máme sa na čo tešiť.
3. Hrami toto číslo až tak nefičí, najmä nie tými počítačovými. Veď recenzií na ne je tu len pár. Napriek tomu však môžeme navštíviť sídlo Polyphony Digital a prečítať si rozhovor s Kazunori Yamauchim (to je ten pán, čo má na svedomí Gran Turismo) a prejsť sa po Tokyu a Tokyo Game Show. Hráči doskových spoločenských hier si však užijú tri strany recenzií na Dominion, Le Havre a Warrior Knights.
4. Komiks. Tentokrát pre nás redakcia okrem pár recenzií pripravila aj prehliadku mŕtvych hrdinov, to znamená komiksov, ktoré ležia na spodku šuplíkov starších osôb. Ono, občas zaspomínať si, aké to bolo, keď svet bol mladý a obrázkom vládol sudca Dredd má tiež svoje čaro.
5. Sekcia Manganime (rozumej manga a anime). Ak si niekto myslí, že je to len okrajový žáner, s ktorým sa zaoberá len minimum ľudí, nech si pozrie fotoreportáž z Istroconu. Je len škoda, že články z tejto sekcie sú písané formou „iba pre nás“ a tí, ktorým neprúdi v žilách trocha japonskej krvi si ich neužijú. Dokonca článok na Blood + mi pripadal ako „od násťročnej pre násťročných“, no profil Naoki Urasawu bol celkom osviežujúci.
Nepísal som o hudbe, nepísal som o množstve vecí, ktoré nájdete v tomto čísle časopisu. Ale nech sa čitateľ aspoň trocha prekvapí neznámom. Len škoda, že keď tento článok vyjde, už bude dávno po ukončení fantastických súťaží, ktoré sa v tejto Fantázii nachádzajú. Aspoň do budúcna sa človek pripraví a časopis si zoženie už v deň, keď vyjde.
Lebo stojí za to … a nielen kvôli súťažiam.