Fantázia 3/2009

Fantázia – časopis životného štýlu mladého človeka, ktorého baví súčasná popkultúra. Je to periodikum (aj keď o tomto slove by sa dalo polemizovať), ktorý v sebe zahŕňa čo najširší záber konzumných záujmov mladšej generácie. Preto sa nemôžeme diviť, že medzi článkami nájdeme popisy súčasných amerických seriálov, ktoré sú na míle vzdialené fantastike, hororu, či sci-fi. Ak dokážeme prijať tento fakt, zistíme, že nám slovenská Fantázia má čo povedať, že sa v ňom nachádza množstvo článkov, ktoré vedia pobaviť a priniesť nové informácie.

Univerzum popkultúry – to sú v prvom rade filmy. O filmoch sa tu píše viac než dosť. Predstavia sa nám Hanební parchanti Quentina Tarantina, vojaci pod značkou G.I.Joe ako aj iný bojovník proti zlu a to Harry Potter a polovičný princ. Článok o Sacha Baron Cohenovi má tiež grády, aj keď s fantáziou nemá veľa spoločné. Zo seriálov je tu rozoberaná Battlestar Galactika, Castle, či už spomínané Ženy z rodu Gilmorovcov. Tie po prečítaní článku som vôbec nemal chuť si pozrieť, aj keď niektoré ich hlášky sú obdivuhodné. Naopak, chuť som dostal na spoločenské hry. Tu sa znova stretávame s Battlestar Galacticou, tentokrát v stolovom prevedení. Sekundujú mu: Ubongo duel, Adios amigos, Keltis aj Stratené mestá. Text k týmto hrám je zručne napísaný, určite niekoho naláka zahrať si ich.

Do ústrania sa dostali počítačové hry a to nezachráni ani strana o výstave videohier E3. No predstaví sa nám aspoň na Playstatione hraný Harry Potter a polovičný princ, Prototype, posledný Batman, či brutálny Brütal legend. Posledne menovaná hra má blízko k metalovej hudbe. Ani na tú sa v časopise nezabudlo. Krátke ale svižné interview so Sepulturou dopĺňajú recenzie na kovové disky skupín tvrdšieho razenia ako sú Isis, Debauchery, staručný Helloween, Devildriver.

Tomuto číslu rozhodne kraľuje komix. Treba vyzdvihnúť reportáž z Comic Con International v San Diegu, ktorá je kontroverzne chrumkavá. Pre časopis je určite pozitívum, že má prispievateľov ako sú Štepán Kopřiva a Jiří Pavlovský. Alebo to boli Benedikt XVI. a jeho predchodca? Keď sa povie komiks, mnohým sa v hlave vybaví Lobo. Je na obálke a je aj na piatich stranách v časopise. A Malý princ dostal komiksové spracovanie. Pár strán (presne štyri) patrí mange a anime. Tu sa predstaví kórejský komiks – manhwa aj nový anime Tv príspevok Macross Frontier.

Posledná časť je venovaná literatúre. Výpravnú publikáciu o StarWars by chcel mať doma každý fanúšik Hviezdnych vojen. Ešte šťastie, že v tomto čísle je súťaž, v ktorej sa dá táto kniha vyhrať. Úryvky z kníh sú super. Človek si aspoň urobí v hlave jasno, či sa mu oplatí danú knihu si kúpiť. V tomto čísle je to Gaimanova Záhrobná kniha a Dracula-knieža nemŕtvych od Darce Stokera a Iana Holta. Poslabšie je to s poviedkami. Soňa Lantajová svoju Kráľovnú lipu určila najskôr mladším čitateľom. Nie je to však už rozprávka (aj keď k nej má asi najbližšie) a nie je to ani regulárna fantasy poviedka. Umiestnila sa však na druhom mieste v súťaži o najlepšiu poviedku umiestnenú do sveta románu Pohrobok. Táto súťaž je spomenutá na inej strane, možno by si zaslúžila aj väčšiu reklamu. Poviedka Miloša Ferka je na tom lepšie, samozrejme ak máte radi kriminálne príbehy. Niektoré časopisy sa kupujú aj preto, aby čitatelia mali doma všetky dobré diela svojich obľúbených spisovateľov. Toto číslo Fantázie však určite kvôli tomu kupované nebude.

Podobne sú na tom recenzie, ktorých je pekná kôpka . Sú dobre napísané, chyba je však v aktuálnosti. Istá časť kníh (Bivoj Válečník, Pestis draconum, Krvaví psi a pod.) je už na trhu dlhšiu dobu. Ďalšia recenzia – Slováci v stratosfére od S.D.Turčana z roku 1936 je peknou recesiou. Nachádzame tu aj recenzie na Hostiteľa Stephenie Meyerovej, Vlčí sľub Dorothy Hearstovej, Atramentové srdce Cornelie Funkeovej, Krištáľovú lebku Manda Scotta, Artemis Fowl – časový paradox Eoina Colfera, Mesto a mesto China Miévilla, Živly noci Sherrilyn Kenyonovej, Démoni jsou věční Petra Heteša, Dům bouří Iana Mac Leoda ako aj knižné spracovanie Červeného Trpaslíka. Dominik Dán tu má recenzovanú svoju Noc temných klamstiev – aj toto dielo patrí k popkultúre?

Na záver treba povedať, že v tomto čísle Fantázie je o čom čítať a je na čo sa pozerať. Grafické prevedenie je na vysokej úrovni, obrázky sú kvalitné, rovnako ako aj papier, na ktorom sú tlačené. Škoda len, že tento časopis nevychádza tak pravidelne, ako by mal. Predchádzajúce číslo vyšlo ešte pred prázdninami, ďalšie je najskôr v nedohľadne. Týmto spôsobom stráca čitateľov aj keď väčšina z nich je so slovenskou Fantáziou spokojná.