Kvôli tomuto filmu sa náš recenzent vypravil až do vzdialenej exotickej krajiny tajomne nazvanej Maďarsko. Naplnil film jeho očakávanie a vrátil sa domov plný príjemných pocitov a štipľavej papriky, alebo mu zostala len tá paprika? To sa dozviete z nasledujúcich riadkov.
Napadlo to Jamesa Wonga – režiséra, ktorý sa do pamäte mohol vryť napríklad sériou Nezvratný osud, prípadne filmom Jedinečný (The One). Pravda je tá, že pre fanúšikov anime seriálu to nebol najsprávnejší režisér – čakali totiž kreslený celovečerák a on im ponúkol hraný film. Preto s napätím čakali ako to dopadne.
Do hlavnej úlohy umiestnil Justina Chatwina (hral po boku Toma Cruisa vo Vojne svetov). Jeho Goku je vo filme postavou, ktorá viac zaujme mladé teenagerky svojím úsmevom než hereckými schopnosťami. Mladšie publikum sa však v ňom určite bude vidieť, veď pred karate súbojom dokáže levitovať meter nad zemou, či použiť ako zbraň malú mušku.
Po jeho boku stojí majster Roshi alias Chow Yun-Fat. Kde sú tie časy, keď hral vo filmoch Anna a kráľ, či Tiger a drak! Tu preafektuje, čo sa len dá.
Úplne najväčší záporák Piccolo – toho by sa mal každý báť, keďže sa snaží zničiť svet. Hrdinovia sa ho neboja, dokonca ani diváci, aj keď sa podobá monštru z PC hry Legacy of Kain. Možno menším divákom naskočí husia koža, keď ho zbadajú, s dospelými však táto postava ani len nehne.
Dej – zápletka je podaná v priebehu prvých troch minút. Potom začína sledovanie Gokuových dobrodružstiev, ktoré zozačiatku pripomínajú Karate Kida. Začiatok je podaný celkom dobre, aj súboj, keď Goku zničí partu mladých výtržníkov bez jediného dotyku patrí k tým zábavnejším. Objavujú sa však dragon bally (napísal by som dračie gule, no hlúpo to znie), príbeh naberie na obrátkach , až sa dostane do takej šialenej rýchlosti, že divák nestačí vnímať. A to je asi najväčšia chyba filmu. Ako keby sa režisér snažil napchať jednu celú anime sériu do 100 minút. Z obyčajného stredoškolského love story sa razom stáva honba za dračími guľami (no, nepovedal som to) a v šokujúcom tempe sa k hlavnému hrdinovi pridávajú postavy, ktoré nepatria do reálneho sveta. Alebo vari dievča, ktoré vlastní hľadačku dragonballov a motorku v prášku (nie je síce v prášku, ale v akomsi krpatom prístroji, z ktorého sa poskladá ako transformer) je z reálneho sveta?
Ku Gokuovi sa pridáva aj už spomínaný majster Roshi, ktorý by do deja mal vniesť humor. Mal by. Ale nespravil to. Dospelý divák sa nad tou infantilnosťou neusmeje. Možno deti – tí sa budú usmievať, keď Roshi schytí slečnu za zadoček.
Jedna z vecí, ktoré sa dajú zhodnotiť kladne sú súboje. Majú spád, sú nápadité, nevšedné a vytrhávajú celý film z podpriemeru. Diváci sa nenudia – to je ďalšia dobrá vlastnosť. Možno je to dĺžkou, respektíve krátkosťou filmu. Nebolo by však na škodu, ak by bol aspoň o pol hodinu dlhší. 100 minút je čas, ktorý vydrží v kine mladší školský vek a to je vekové ohraničenie, ktorému je film najmä určený. Bez reptania si ho pozrú aj starší, musia sa však nachystať, že idú na efektnú oddychovku bez nejakého hlbšieho posolstva.
Najviac sklamaní zostanú fanúšikovia pôvodnej série. Pre nich je Dragonball Evolution hlboká podpásovka. Isté však je, že aj oni si to pozrú. Možno kvôli nostalgii, možno kvôli tomu, aby si ešte raz mohli zakričať „Kamehame – ha!“
Trailer:
