Každý príbeh raz za čas zastane na krížnych cestách. Rozhliadne sa, zavetrí a vyberie si smer, ktorý vyzerá zaujímavo. Vynikajúci príbeh si začne raziť vlastnú cestičku, dobrý zvolí aspoň chodník neprešliapaný, ktorým kráčalo málo autorov. No a napokon príbeh priemerný kráča z križovatky po hlavnej ceste – bez toho aby hľadel niekam inam než dopredu. Ak sa pýtate, kam patrí príbeh Krvavej pyramídy, tak môžem konštatovať len jedno…

Cárgrad, kedysi hlavné mesto elfskej ríše, neskôr vyplienený vojskami Temného pána, bol oslobodený (Miešanci 2: Kláštor). A jeho trosky sa v románe Alexandry Pavelkovej stali šachovnicou, na ktorej budú hrať elfi, trpaslíci a ľudia svoju hru o budúcnosť – hru, do ktorej už Temný pán nedokáže priamo zasiahnuť. Zlo, kedysi vtelené do Šajdána, musí v koncovke trilógie Miešanci útočiť nepriamo – zradou, ľsťou a intrigami. Otvorené rany zmiznú a najviac zabolia zahnisané korene minulosti…

První polovina sbírky čtyř novel, které vyšly původně v roce 1990, jen dokazuje Kingovo literární mistrovství.

Po sborníku Kočas se teď podívejme na MLOKa. Ten totiž kupodivu vyšel i letos, ač se vydavatelství Straky na vrbě již vydávání tohoto, dle mého názoru trochu riskantního projektu vzdaly. Organizátorům soutěže nezbylo nic než vydat si knihu bez cizí pomoci.