Roman Gregorička: Bez dobrého příběhu není dobrý film

Na Sandmana si zatím nikdo filmově netroufnul, a tahle úchvatná postava tak dosud zůstávala určena jenom čtenářům komiksů. I proto, že Neil Gaiman každý pokus o scénář k celovečernímu filmu roztrhal na kusy. Proč jste si zrovna vy vybrali Sandmana? Co vám na něm imponuje nejvíc? A je to vaše nejoblíbenější postava z Gaimanova univerza?

Momentálne som dostal strach, ako pán Gaiman prijme naše dielo. Netušil som, že boli pokusy o sfilmovanie a ešte k tomu zamietnuté 🙂

Ku komixovej literatúre som sa dostal asi pol roka pred nakrúcaním Orfea, keď sme ho začali pripravovať. So scenáristom Pavlom Chodúrom sme sa pustili do písania vlastného komixu, pretože sme obaja veľkí fanúšikovia filmových komixových spracovaní.

Na túto myšlienku ma priviedol Pavel, lebo je obrovským komixovým a Gaimanovým fanúšikom a už dávnejšie ma nabádal na spracovanie niektorej z jeho poviedok. Blížil sa náš termín bakalárskeho filmu do školy, tak sme uvažovali nad niečím krátkym, ale zároveň odlišným od okolitej tvorby, keďže sme vždy tak trochu vybočovali z radu.

Na Sandmanovi je nádherné to, že skrz neho dokážeme ukázať život a problémy obyčajného človeka a okoreniť ich trochou nadprirodzena a fantasy.

Vedli jste nějaká jednání s autorem anebo s jeho agentem? A jak probíhala?

Od začiatku komunikujeme aj s pánom Gaimanom, aj s jeho agentkou. Posielali sme im správy o tom, čo zamýšľame, a hneď ako to bolo možné, sme im zaslali aj teaser, aj trailer, na ktorý odpísali, že sa nevedia dočkať výsledku a že im ho máme zaslať, keď bude hotový. Pôsobili veľmi priateľsky a milo a vždy netrpezlivo čakáme na každý mail od nich.

Proč jste si vybral zrovna tenhle příběh – Strach z pádu? A jak moc je ve vašem zpracování odlišný od originálního sešitu: A proč se váš snímek vlastně jmenuje podle jiné povídky?

Strach z pádu bola prvá poviedka, ktorú mi Pavel poslal. Premýšľali sme o tom, že by sme ju raz určite chceli sfilmovať, ale nepredpokladali sme, že to bude tak skoro. Školské podmienky a časové obmedzenie Bc filmu nás prinútili hľadať iný námet, než sme mali pôvodne a tak sa zrazu objavila otázka: Prečo nenakrútiť Sandmana? Na odpoveď sme nečakali a pustili sme sa do príprav. Písanie scenára trvalo so všetkými úpravani a škrtaním skoro pol roka, kým sme dospeli k verzii, ktorá sa nakrúcala. Základný dej poviedky je veľmi jednoduchý a divák je priamo vsadený do hotového problému. My sme chceli dielo upraviť tak, aby sme dokázali ten problém bližšie zadefinovať a ukázať divákovi aj niečo viac zo života nášho hrdinu. Preto sme k základnej poviedke, ktorá začína asi od trištvrte filmu, prihodili celý príbeh, ako náš hrdina prišiel k písaniu tej hry, kto to vlastne je a čo ho trápi.

Samotný priebeh scén z poviedky sme menili len minimálne, podstata bola, myslím si, zachovaná. Zmenili sme v celom príbehu hlavne mená postáv a z hrdinu sme nespravili profesionálneho divadelného režiséra, ale naopak obyčajného chalana, ktorý sa chystá spraviť veľkú zmenu vo svojom živote. V scéne so Sandmanom sme vyhodili dialóg s havranom, lebo sme vedeli, že to už by slovenské obecenstvo neprijalo, bol to príliš rozprávkový motív. Snažili sme sa, aby dej pochopil aj človek, ktorý v živote nečítal Sandmana, poprípade ho vôbec ani nepozná. Preto vo filme nepadne ani raz meno Sandman, ale transformovali sme to radšej do podprahových informácii, ako plagáty na stene, kniha Sandman a podobne. Cez symboly, ako bol prsteň s veľkým červeným rubínom, sme chceli naznačiť divákovi isté prepojenie medzi realitou a snom a hlavne medzi postavami terapeuta a Sandmana, keďže samotný vládca snov je tiež istý poradca, bábkar, ktorý hýbe ľudskými životmi.

Keďže sa Strach z pádu pohybuje okolo umeleckej, divadelnej tématiky a my sme scenár rozvinuli do takej formy, že sa divadelná hra stala ťažiskom príbehu, rozhodli sme sa, že samotná hra by mohla byť ďalšou z Gaimanových diel, aby sme zbytočne neodbiehavali niekam inam. A tak sme sa zhodli na mýtuse o Orfeovi, ktorý Gaimana spracoval v jednej zo svojich zbierok pod názvom Orfeova pieseň. Vybrali a prispôsobili sme si mnoho dialógov z tejto poviedky, aby nám sadli do filmu a stavali sme hru na základe tohto príbehu.

Co se vám na sandmanovských příbězích líbí nejvíc a jakým způsobem jste se to pokusil promítnout do svého filmu?

Sandmanove príbehy so odohrávajú prakticky kedykoľvek počas existencie človeka, keďže Morfeus pratrí medzi ,,večných”. A to ma upútalo najviac, že je obrovské množstvo zaujímavých príbehov, ktoré sa dajú kvalitne spracovať. V rámci možností a prostriedkov, ktoré sme pri tvorbe tohto diela mali, sme sa čo najviac snažili zachovať atmosféru poviedky, i keď sme pridávali k ústrednej melanchólii príbehu aj komediálne prvky, aby nebola emócia príliš jednostranná. Temné fantasy má svoje konvencie a prvky, ktoré sme sa vrámci nášho príbehu pokúsili dodržať, hlavne pri snových sekvenciách, ale vrámci reality sme ich sa snažili odlíšiť. Aby bolo jasné, čo je realita a čo je sen. Všetko bolo odlíšené gradingom , spôsobom snímania, svietením a inými prvkami filmovej reči.

Snažili jste se nějakým způsobem v Orfeově piesni reflektovat slovenské prostředí?

Práveže naopak. Snažili sme sa aby Orfeus pôsobil čo najmenej ,,slovensky” 🙂

Vyberali sme lokácie a skladali ich dohromady tak aby z toho nebolo citiť bratislavské, či slovenské prostredi a životné podmienky.

Jak moc je vůbec Pán snů na Slovensku populární a známý?

Sandman má, myslím, všade svojich fanúšikov. Komixových nadšencov je veľa. Ja osobne nemám až takú predstavu o aké čísla ide, ale množstvo ľudí, ktorí sa nám ozvali alebo reflektovali nejakým spôsobom našu aktivitu ohľadom Orfea, hovorí o tom, že tu nejakí fanúšikovia sú, čo nás veľmi teší.

Existují nějaké filmy či jiná popkulturní díla, které vás při tvorbě Orfeovy piesně inspirovaly?

Ako som už spomínal, my sme fanúšikovia filmových komixových spracovaní, čiže ak mám hovoriť o nejakých dielach, tak to budú určite Watchmen, Man of steel, Dark Knight, ktorých téma a spracovanie sú jedinečné. Chceli sme ale vytvoriť svoj vlastný spôsob prerozprávania komixového sveta.

Pro ty, kdož si ještě nepořídili Orfeovu pieseň v Pevnosti Plus, můžete popsat, jak jste postavu Sandmana vlastně zpracoval a jakou má ve filmu úlohu? Je stále oním loutkářem, který se de facto náhodně zjevuje a ovlivňuje lidské osudy?

Sandman, ako je už pre fanúšikov známe, je pozorovateľ, ktorý sa objaví v pravý čas a zasiahne. Či už pozitívne, alebo negatívne. Je na ňom samotnom, či sa chce s človekom len hrať a sledovať jeho kroky, alebo sa mu rozhodne pomôcť. V našom príbehu sme zachovali scénu so Sandmanom podľa poviedky, čiže tam má záverečný dialóg s hlavnou postavou a inak je vo filme citiť len vďaka symbolom a náznakom. Okrem reality a tohto dialógu so Sandmanom, sú v deji ešte tri snové sekvencie, ktorými sme chceli priblížiť a vyrozprávať priebeh snov, ktoré trápia nášho hrdinu od detstva.

Spolu s hercom Michalom Sitkom sme Sandmanovi vytvorili, alebo skôr zachovali, jeho pasívnu formu komunikácie. On vie, čo chce, a aj to dá hrdinovi najavo. Vždy je nad vecou, nečaká na odpoveď, alebo reakciu. Jednoducho si povie svoje a potom už je len na hrdinovi, čo s danou informáciou spraví. A v rámci samotnej reči vládcu snov, sme pristúpili k tomu, že keď už sú jeho rečové bubliny v komixe písané bielym písmom na čiernom pozadí a sú , kompletne odlišné od ostatných, tak sme aj jeho reč upravovali, aby pôsobila sféricky, nadprirodzene a majestátne.

Hodláte po tomto úspěchu sandmanovské téma nějak dál rozvíjet?

Samozrejme. Veľmi ma táto tématika chytila za srdce, pretože mám rád sci-fi, fantasy, nadprirodzeno a tajomno. Čiže určite sa chceme tejto tématike venovať aj naďalej a ak dostaneme súhlas od pána Gaimana, tak sa pustíme hneď do spracovania ďalších poviedok. Podľa mňa majú obrovský potenciál, nesú v sebe krásne myšlienky, ktoré v podaní temného fantasy prinesú divákovi silný zážitok. Dôležité bude ale zohnať sponzora, keďže Orfeova pieseň vznikla bez rozpočtu a podpory AVF.

A co fantastika jako taková? Myslíte, že má na Slovensku i přes svoji nákladnost nějakou filmovou budoucnost?

Veľmi rád by som sa uberal týmto smerom, hlavne keď vidím, že sa naša kinematografia týmto žánrom nevenuje. Je potrebné posúvať hranice vpred a rozvíjať našu žánrovú tvorbu. Jednoznačne treba začať, pretože keď sa budeme dlho odhodlávať, už bude neskoro. Ak budeme tvoriť ďalej, skôr či neskôr si slovenské aj české obecenstvo zvykne na prísun takejto žánrovej tvorby a divákov bude pribúdať. Verím, že každý žáner si nájde svojich priaznivcov skôr, či neskôr, ale ako to už býva, bez dobrého príbehu nie je dobrý film.

Rozhovor byl pořízený pro lednové číslo časopisu Pevnost, kde vyšla jeho zkrácená verze.