Pressburg. Obyčajné mesto, meniace sa každú noc na jedno veľké bojisko. Možno skôr lovecký revír, kde každý loví každého. Na nikoho sa pre istotu škaredo nepozrite, nikomu nič nedlhujte. Radšej sa tvárte, že vy vlastne ani nie ste.
Je postrachom ulíc. Vraždí pre peniaze, bez výčitiek svedomia. Jednu ruku má kovovú a zväčšuje sa, ako rastie jeho chuť zabíjať. Kde sa tento démon objaví, zostávajú len kusy tiel a pach smrti. No skutočný Pán temnoty ešte len príde. Tajomný rád sa ho snaží prebudiť k životu a obetuje každého, kto sa mu pripletie pod nohy. Ale ON nie je obyčajný človek. Je to niekto, kto sa komukoľvek s radosťou postaví do cesty a ako valec, pomaly no isto, urovnáva svoju púť na slobodu. Čo na tom, že ide cez mŕtvoly? Veď patria tým zlým…
Temnota z Pressburgu patrí medzi akčnú fantastiku, k tzv.“ kulhánkovinám“. Známa je aj pod názvom splatterpunk. V jednej z recenzií som už spomínala, že tento typ literatúry je o zveličovaní, množstve krvi, ženách s veľkými kozami zásadne v blúzke o dve čísla menšej, či nevyčerpateľnom arzenáli zbraní a zabíjaní. Ak ste videli niektorý z Tarantinových filmov, ste doma. Janko Iša je jeden z mála autorov na Slovensku, ktorý sa tomuto žánru venuje. Jeho prvotina voľne nadväzuje na poviedku Kladivák, s ktorou vyhral súťaž Martinus Cena fantázie aj Cenu Béla 2015. O čom to celé je?
Bol to hlúpy nápad vytiahnuť na loď neznámeho topiaceho z Dunaja. Osudnou chybou zase bolo, predať ho. Tým mužom bol totiž Kladivák a týmto sa spustil sled udalostí, ktoré otriasli celým Pressburgom. Lebo za chyby sa musí platiť…
Kúpili ho ako otroka do tajnej bane, kde tlupa chlapov v neľudských podmienkach ťažila neznámy nerast, dirihit. Že je „hovadsky“ drahý a vzácny, bolo každému jasné. Nikto ale netušil, aké je jeho využitie. Po vzbure a úteku začína pátrať po tajomnom ráde mužov zahalených v kapucniach, ktorí ho väznili, a tiež po informáciách o zvláštnej hornine. Navštevuje známe miesta, stretáva starých kamošov aj bývalých parťákov. Spoznáva muža, ktorý ho predal a vďaka nemu nachádza nečakaných spojencov v bande s názvom Vrany. Lebo o priateľoch sa v jeho prípade hovoriť nedá. Je to samotár a veci rieši po svojom. Hlavne hrubou silou kovovej Ruky, ničiacej všetko, čo stojí v ceste. Nebyť jej, bolo by už dávno po ňom. Odrazí útok nožom, odkloní guľku, pridrží nepriateľa ako zverák. Je nezničiteľná, ako jej majiteľ. Mučia ho, no on znovu vstane. Ako pes si olíže rany, otrepe sa a vzdorovito ide ďalej, či sa to niekomu páči alebo nie.
Skupina Vrán varí a predáva drogy, je vyzbrojená, vycvičená a velí im Hugo. Práve u nich nájde na istý čas azyl. Hugova sestra Gabriela mu navyše s radosťou poskytne nežnú a skutočne komplexnú opateru.
Okrajovo sa dozvieme, že v jeho minulosti existovala ešte jedna žena, Sára, ktorá mu ukradla srdce a zradila ho. Kto nečítal poviedku Kladivák, má smolu, pretože viac sa o nej v knihe nedozvieme.
Zároveň s tým, ako si postavy spájajú ťažko získané informácie, dochádza stále k väčšiemu množstvu súbojov. S polovojenským ruským komandom, či neznámymi vojakmi – albínmi. Že títo zabijaci nie sú obyčajní ľudia, zistí náš hrdina s Vranami veľmi rýchlo. Prečo je v ich tele miesto srdca kus dirihitu? Kto ich stvoril a za akým účelom? Čo za pána temnôt sa s ich pomocou chystajú vzkriesiť? S každým odhaleným tajomstvom prichádza niekoľko nových otázok. A na všetky treba nájsť správne odpovede. Kto prežije maratón nočným Pressburgom s jeho socialistickými VB autami, cenami ako z roku 1990 a v korunách (nie, nie, žiadne euríčka) s modernými zbraňami… to musíte zistiť sami.
Dej je pomerne priamočiary. Žiadna komplikovaná zápletka, či zložité rozuzlenie. Len malé odbočky, ktoré udalosti zamotajú a románu prospejú. Autor po celý čas spoľahlivo poskytuje to, čo čitatelia od splatterpunku očakávajú: množstvo akcie, bojových scén s litrami krvi, metre vytiahnutých vnútorností a kopu odtrhnutých končatín.
Stretnete zopár postáv o ktorých sa už nič viac nedozviete a ani nezasiahnu do diania, hoci by mohli. Boli stvorené len nato, aby ich o pár stránok neskôr zabili. Škoda. Niektoré majú potenciál rozvinúť sa a zaujať.
Zhruba v prvej tretine môže čitateľa zaraziť dosť veľký skok v deji. Zrazu sa ocitáte niekde úplne inde, kde Kladivák pátra po vrahovi svojho priateľa, súkromného detektíva. Najskôr vás asi napadne otázka, či je to nový príbeh a prečo sa ten predošlý skončil tak nijako. Potom si uvedomíte, že tieto dve zdanlivo nesúvisiace rozprávania k sebe patria. Neskôr sa navzájom prepletú, doplnia, zapadnú do seba ako zúbky na zipse a potom nám ponúknu jednoduché vyriešenie všetkých zápletiek.
Kniha je temná nie len preto, že jednotlivé scény sa odohrávajú hlavne po zotmení. Nočný Pressburg osvetlený pouličnými lampami, tmavé ulice, čierne duše a osudy. Ak mám porovnať Temnotu z Pressburgu s inými dielkami tohto štýlu, chýba mi tu istá ľahkosť a nadhľad. Tie ostatní autori dosahujú napr. vtipnými a ironickými poznámkami. Naša hlavná postava berie seba a to, čo robí, veľmi vážne. Len občas sa vyskytne nejaká humorná či drsná hláška, nad ktorou sa pousmejete. Dôraz je viac na bojových scénach, čo je trošku škoda. Humor by dej jemne odľahčil.
Vynikajúca myšlienka bola zasadiť story do alternatívnej Bratislavy, namiešanej z rokov deväťdesiatych a mierne okorenených súčasnosťou. Hlavný hrdina je chlap ako hora a ak vám príde na um Ben Grimm z Fantastickej štvorky či Hellboy, nebudete sami.
S povahou buldoga či húževnatej mulice, ide svojou tvrdou gebuľou proti múru a všetkým, ktorí ho naserú *. Ale aj v ňom sa skrýva kúsok citu. S mladučkou Kristy uzavreli tichú dohodu o spolupatričnosti. Ako len tvrdého chlapa priam dojemne zmení starostlivosť o drobné osamotené dievča…
Temnota z Pressburgu je dobre napísaný akčný román. Ak ste milovníci Kulhánka a spol., prídete si na svoje. Janko Iša sa v danom štýle vyzná a vie, čo jeho cieľovka očakáva.
Napriek tomu, že na každej stránke niekto zomiera, uniká, snaží sa niekam prestrieľať, či poriadnymi ranami aspoň protivníka „uspať“… budete možno zápasiť s pocitom spomalenosti a rozvláčnosti. Ani sa nedivím. Kladivák má úctyhodné rozmery a je presne ako ten vyššie spomínaný cestný valec. Ide síce pomaly, no kadiaľ prejde tam sa už nikto na zdravé nohy, ruky a iné časti tela sťažovať nebude.
*Tých menej fajnových dostane (tak ako mňa) hláška zo strany 228: „Bolo načase spraviť…“
Janko Iša: Temnota z Pressburgu
Vydalo: Artis Omnis, 2016
Počet strán: 252
Cena: 345 Kč
Přejít na rozhovor s Jankom Išou
