Sherrilyn Kenyonová – Nočné slasti

Kniha predstavuje obyčajný, jednoduchý príbeh. Nehrá sa na vážnu literatúru a spracovanie témy možno viac zaujme druhú polovicu ľudstva. Rozprávka o boji dobra so zlom. S touto témou autor nič nepokazí a má čo písať do dôchodku. Odvážni môžu čítať pokojne cestou niekam, menej odvážnym stačí knihu zabaliť do novín. Autorka pomiešala v zmesi aj Noemovu kosť, presne v duchu hesla: inteligenti zvládajú chaos. Dej sa odohráva v dnešnom svete, ale vysvetľuje grécke dejiny štýlom a teóriami, ktoré by profesora daného odboru určite poslali na maródku. Našťastie pre vedcov, im príbeh určený nie je. Iba ak by si chceli od vedy oddýchnuť. Tvorí ho teda kombinácia červenej knižnice a fantasy. Do polovice fantasy vedie na body, potom stráca náskok. Príbeh začína klasicky červeno. Účtovníčka, nudná ako recept na nakladané uhorky, plus trošku bledý chlap v čiernej koži spolu v prázdnej miestnosti. On má vážnu „alergiu“ na Slnko a veľmi živo sa netvári. Poviete si: „Prečo neušla?!“ Nuž, putá nepustia. Niekoľko strán príbeh nesú hlavne dialógy, ktoré vôbec nenudia. Skôr na túto tému majú vtip a sú príjemne svieže.

„Vysaješ mi krv?“
„A vyzerám ako právnik?“

Postupne dej ovládnu démoni, lovci, ich vzájomný boj v uliciach nočného New Orleans. Zaujímavé postavičky lovcov zo všetkých možných kútov a období dejín. Autorka po kúskoch odhaľuje tajomstvá, vytvára teórie a vlastné riešenie situácie podľa vzoru: dá sa tam vrátiť duša?
Áno, áno fantasy s nádychom červenej knižnice, alebo naopak. Lenže nezvyčajne vtipná, dej nezaspáva aj s čitateľom meditovaním o nesmrteľnosti chrústa na tri strany, v hlave hlavnej hrdinky. Sama seba považuje za nudného človeka s nudnou prácou, ale niekde cestou k pointe sa znovu prizná k svojej sile a dokáže ju oživiť. Žiadna krehká hrdinka ani zvyčajné reči. Pár poučení, ak ulovíte bledú bytosť:
Priateľ z patológie sa môže vždy hodiť. Pri hádke stačí niekedy pohroziť presunom na Slnko.
A vedeli ste, že chlapa je možné objaviť aj v starom zvitku?

Komu sa názov v tejto chvíli nezdá výstižný, tak pridám postreh, že hlavne v druhej polovici knihy to nie je vždy len boj o život a snaha zachrániť svet. Dostatok priestoru autorka venuje aj opisom celkom inej činnosti. Klasický, z odlišnosti vyplývajúci konflikt – človek a už nie človek, nemôže chýbať ani tu. Zaujímavý, šikovne napísaný záver má logiku. Je prepracovaný do detailov ako celý dej.

Čítanie nemusí byť len vážne a seriózne. Občas sa hodí zmeniť večerníček, prečítať si aj niečo veselo–šteklivé, inteligentné na iný spôsob. Na jar aj mozog potrebuje reštartovať. Niekedy je príjemné vypnúť vedomosti s naučeným a iba sa zabaviť.