Kedy sa už konečne začneme upírov báť? Kedy už prestanú byť tými napudrovanými fešákmi, slušnými mladíkmi či gentlemanmi s vyberaným vkusom, ktorí svoje tesáky vyceria, len keď sa smejú? Kedy nám nejakí autor ukáže, čoho sú tieto bytosti vlastne schopné? – Recenze slovenského vydání knihy.
 |
Anotácie mám rád. Človek sa z nich dozvie, o čo vlastne v knihe pôjde, na čo sa má pripraviť, čo ho asi čaká. Sú však aj anotácie, ktoré klamú telom, zavádzajú a potom sa čitateľ môže dostať do bodu, keď si povie: „Ale, veď ja som si kúpil (zohnal/požičal) niečo úplne iné, než som chcel!“. Neznamená, že by išlo o zlé čítanie, jednoducho sa však môže stať, že sa čitateľ a kniha nenaladia na rovnakú vlnovú dĺžku. Tak to je aj s románom Priechod Justina Cronina.
V anotácii sa hovorí čosi takéto:
Tajný vládny experiment s názvom Noe má za úlohu premeniť ľudské telo na smrtiacu zbraň. Niečo sa však škaredo pokazí a dvanásť testovaných ľudských exemplárov utečie, pričom roznesie vírus meniaci ľudí na krvilačné a nezničiteľné bytosti. Trinásty subjekt – šesťročné dievča menom Amy – je zachránený agentom FBI a spolu utečú kamsi mimo civilizácie, kde už prepuká smrtiaca nákaza.
Áno, v knihe tieto udalosti naozaj sú. Lenže to je iba začiatok. Chýbajú dve veci, ktoré sa dajú jednoducho pomenovať – apokalypsa a postapokalyptický svet.
Začnime však začiatkom. Na začiatku máme už spomínaný vládny projekt a postavy. Tých postáv je viac a vieme o nich prakticky všetko. Autor je pedantný, takže sa o nich dozvieme nielen to, akí sú, ale aj to, aký život vedú, aký viedli, kto boli ich rodičia, čo ich trápi atď. Na počudovanie je to veľmi zaujímavé čítanie. Cronin je dobrým rozprávačom a necháva čitateľa priam vpadnúť do kože svojich hrdinov. Cítime s nimi, žijeme pre ich malé víťazstvá a prehry. A potom skok … kataklizma, ktorá úplne zmení tvár sveta a niektoré naše postavy (možno) vymaže z povrchu Zeme.
Postapokalyptický svet je strašidelným miestom. Ľudstvo nežije, ľudstvo prežíva. Kdesi v kolóniách, v ktorých počas nocí musí svietiť silné svetlo. Títo ľudia hviezdy nevideli, nevedia, čo sa deje mimo vlastnej kolónie. Prečo? Lebo svet ovládol nový typ ľudí – upíry. Nemusíme sa však smiať. Môžeme ich nazvať inak, ak chceme. Aj prežívajúci ľudia ich volajú všelijako. Upíry, výri, draci, cuciaci (som zvedavý, aké mali pomenovania v originálnom texte). Jednoducho beštie, ktoré túžia po krvi a boja sa svetla. Lenže tá vyspelá civilizácia s modernými výdobytkami vedy a techniky už neexistuje a svetlá, ktoré fungovali každú noc už dobrých pár desaťročí, pomaly ale iste dosluhujú.
A tu znova máme nové postavy a znova o nich vieme všetko. Nových hrdinov je hádam viac, než vo svete pred katastrofou, až má čitateľ z toho guláš a nevie kto je kto. Atmosféra v kolónii je komorná, priam depresívna, práve tu by sa hodilo, ak by autor chytil pero a škrtal a škrtal. Lebo, len čo opustíme pomaly zanikajúcu kolóniu, ocitneme sa v texte, ktorý hltáme bez nadýchnutia.
Tak toto je Priechod! Prvá časť očakávanej trilógie, na ktorú si už robí filmársky zálusk aj samotný Ridley Scott. Dielo, ktoré nie je ničím prevratné a pokojne si môžeme povedať, že všetko, o čom sa v ňom píše už napísané bolo. Veď v diele môžeme nájsť prvky z románu Richarda Mathesona Ja, legenda; máme tu zhasínanie svetiel ako v knihe Mesto Ember; je tu Cesta Cormaca McCarthyho a nájde sa tu aj filmový Šialený Max, či Akty X. Napriek tomu má Priechod neopísateľnú atmosféru už svojou monumentálnosťou a epickosťou. Aj preto sa veľa ľudí bude hrnúť do čítania napriek tomu, že kniha má skoro 650 strán. Zhltnú ju neskutočne rýchlo, a keď dočítajú, povedia si: „Práve takúto knihu som chcel čítať!“ Ani slovenský preklad nie je rušivý. Prekladateľ Milan Kopecký urobil svoju prácu viac než dobre. Jediné, čo mňa osobne rušilo bolo, že po Amerike sa premávali len samé pikapy a hummíky.
Takže záverečný verdikt! Palec hore – za pútavé epické rozprávanie o globálnej katastrofe a o ľuďoch, ktorí sa nevzdávajú a chcú žiť. Palec hore – za monumentálnosť a precíznosť akou dokázal Justin Cronin knihu napísať. Palec hore – pre upírske beštie, z ktorých máme konečne strach. A samozrejme, palec hore pre knihu, ktorá si to zaslúži.
- Autor: Justin Cronin
- Překlad: Milan Kopecký
- Formát: hardback
- Počet stran: 648
- Cena: 19,90 €
- Nakladatel: Ikar, 2010
V českém překladu Jany Jašové knihu vydalo nakladatelství Knižní klub (688 stran, hardback, 399 Kč).
Marian Kubicsko (redaktor)
marian.kubicsko@fantasyplanet.cz
Díky za recenzi, já jdu do toho!!:-)
Dík za recenzi, do toho nejdu a chtěl jsem. Taky mě anotace málem zlákala. Ale takovou slátaninu nemusím. Knižní klub vydává ——- A že to budou filmovat? Amerika filmuje úplně každou hovadinu, takže to není známka dobrého čtení. Možná si jednou za 39 Kč kupím v trafice ve výprodeji film.
Hura! Ja sa na to tesim!
Ze začátku jsem měla z recenze pocit, že se ti to nelíbilo, a ze závěru, že jo. Tak jak vlastně? Mně se to líbilo docela dost, jen se mi prvních 200 stran táhlo, než došlo k “události”. Škoda že další díly budou s takovými rozestupy.
2 Renča:
Tak já to měla přesně naopak – prvních 230 stran mě bavilo a pak se to místy trochu táhlo :-). Možná to bude tím, že jsem si oblíbila agenta Wolgasta, zatímco k ostatním postavám už jsem si kdovíjak silný vztah nevytvořila.
v originále
jo a v originále jim kromě vampires říkali virals (viráci), smokes (čmoudi), dracs (draci).
som asi 80 strane a je to asi ako King v Last Standt zataial super neviem ako dalej??
Snorri
JJ – King a jeho Posledný boj – veľmi podobné
Jak se říká upírům v knize
Autora recenze zajímalo, jak se upírům přezdívá v originále. Čtu to v Angličtině, tak tedy jim říkají Vampires, Virals (“we shot two virals yesterday”) a pak taky Smokes, cožje asi reference k tomu, že se hýbou tak rychle, že přípomínají páru, nebo dým. Co mě i v originále zaujalo, že v první třetine před katastrofou se zhojna používá slovo Fuck (ku*va, do p*dele, apod) ale po katastrofě, v osadě, lidé ke klení používají slovo Flyers (“Flyers, what the heck is goin on”).