Podzim stínů – Green Simon R.

Vidiečania často závidia obyvateľom miest. Závidia im kiná, nemocnice, kultúrne podujatia, obchody, mestskú dopravu. Ale aj obyčajný mešťan má možnosť závidieť. Lebo jeho mesto, hoc ako krásne a úžasné, nikdy nebude mestom so záhadným menom Podzim Stínů.
Podzim Stínů je naozaj nezvyčajné mesto. Zhromažďujú sa tu všetky postavy, v ktoré už ľudia prestali veriť. Je to ich posledné útočisko predtým, než odídu na večnosť. Na prvý pohľad možno vyzerá obyčajne, keď sa však lepšie prizriete, objavíte v ňom množstvo krás. A možno aj vás napadne opis, aký mu dala jedna postava z knihy:
„Toto město je zvláštní, je to naprostý světový unikát. V tomto měste můžete najít všechno, co potřebujete. Nikoli nutně to, co chcete, ale to, co potřebujete. Můžete najít odsouzení, spásu, dávno ztracené přátele nebo druhou šanci. Hračku, kterou jste ztratili jako děti, pomstu na člověku, který se k vám zachoval špatně. Tady můžete najít cokoli, naprosto cokoli.“ (s.356)

Postáv a postavičiek v príbehu je veľa a všetky sú svojským spôsobom unikátne. Je tu Leonard Popel – človek, ktorý už raz zomrel a teraz sa mŕtvy prechádza ulicami nechápajúc, prečo sa musel z večnosti vrátiť. Je tu starostka mesta Rhea Frazier. V nedávnej minulosti bola zamilovaná do Leonarda, teraz, po jeho smrti, prehodnocuje svoj vzťah k nemu. James Hart – mladý muž vracajúci sa späť do svojho rodiska a hľadajúci svoju minulosť. Ďalej je tu doktor zabávajúci sa nekromanciou, strašiak Jack Doskoč, medvedík Míša a jeho verný priateľ Mořský kozel (Morský cap) a mnoho ďalších obyvateľov mesta, ktorí dotvárajú mozaiku celého príbehu.
Vlastný príbeh nepatrí medzi najoriginálnejšie. V prvom rade ide o proroctvo. Do mesta sa vracia James Hart, ktorý má podľa legendy spôsobiť jeho zánik. Lenže úraduje tam aj masový vrah zabíjajúci všetkých, ktorí sa snažia vyhnúť sa odchodu na večnosť, a preto tu ostávajú. Istý čas trvá, kým sa čitateľovi podarí zorientovať sa v postavách ako aj v prostredí, no potom mu všetko začne pripadať nesmierne skutočné.
Dielo je napísané nanajvýš profesionálne. Už hneď v úvode, keď starostka pomocou spomienok na detstvo prinesie úľavu nešťastnému mužovi, nás pohladí po duši. Kniha zaraz čitateľa chytí a nepustí. Zamrazí ho strašidelný dom s tajomnou izbou na poschodí, prekvapí rozprávkovo vyzerajúca Faeria a jej nesmrteľní elfovia. Krv v žilách sa rozprúdi pri boji s tyranosaurom, či poteší komickosť súdu zabudnutých postavičiek z detského sveta.

„Většina porotců už ztratila o proces zájem a teď se snažili podplatit nějaké diváky, jestli by si s nimi nevyměnili místo. Jeden se snažil vzbudit zájem o hazard, jiný tvrdil, že má balíček pornografických karet, ale vzhledem k tomu, že se jednalo o kachny, tak to většina diváků těžko mohla posoudit. Ale soudní zřízenkyně je přesto pro jistotu zabavila a sežrala.“ (s.221)

Takáto žánrová rôznorodosť je len v prvej polovici diela a akýmsi zázrakom drží pokope. Je to akiste úžasnou obrazotvornosťou autora. Čitateľ pokračuje v čítaní ďalej aj preto, aby zistil, čo všetko Simona R. Greena dokázalo napadnúť. Nie každý ale takúto rôznotvárnosť dokáže zhltnúť, okrem toho prvej polovici knihy chýba rýchlejší spád.
K tomu sa ale čitateľ dopracuje neskôr a čaká ho napínavá akčná smršť, ktorá ho nepustí až do konca. Tu nám autor odhaľuje karty, tu sa príbeh začína rozuzľovať, prichádza dramatické vyvrcholenie, ktoré je následne useknuté záverom.
Záver síce výsledný dojem mierne kazí, no aj tak je konečný verdikt veľmi pozitívny. Veď kniha Podzim Stínů je čistou esenciou modernej fantázie, ktorá nás dokáže poláskať, prekvapiť, vystrašiť a v konečnom dôsledku zanechať dobrý pocit už aj zo samotného zistenia, že niekto nezabudol na naše dávno stratené hračky a zabudnuté sny, ktoré sa v meste s menom Shadows Fall určite nachádzajú.