Nie je zlé občas sa túlať slovenskou fantastikou. Cítiť jej svieži dych, obdivovať mladé výhonky, či počuť, ako vám pod nohami pukajú staré popadané konáre, ktoré by pri vhodnej príležitosti dokázali vytvoriť strašidelnú atmosféru. A keď taký konár zdvihn
Taký totiž Chýrny pán Rafin je. Ak by sme nepoznali rok vydania, mohli by sme sa mylne domnievať, že toto dielo bolo vytvorené niekedy v dávnych dobách vzniku Matice Slovenskej a sám Šustek si podával ruky s takými slovenskými velikánmi tej doby ako bol Laskomerský či Kubáni. Ak by naozaj bola táto kniha napísaná niekedy na pomedzí slovenského romantizmu a realizmu, stala by sa najskôr senzáciou, ktorá by si našla množstvo obdivovateľov, rovnako ako aj odporcov, ktorým strašidelno-humorná literatúra nevonia. Píše sa však dvadsiate prvé storočie a pre pána Rafina to znamená, že najskôr upadne do zabudnutia a v knižniciach zapadne prachom. Čím to je, že som dospel k takémuto nevľúdnemu záveru?
V prvom rade je to spôsob písania, ktorý sa vyznačuje veľkou dávkou prostomyseľnosti. Je to určite autorova vypočítavosť, no bežný čitateľ sa nebude chcieť dívať textu pod povrch a Šustekova jednoduchosť mu rýchlo začne vadiť. Nebude v nej hľadať parodizujúce prvky postáv, námetov, či dokonca štýlov. Nebude blúdiť vo svojich vedomostiach a hľadať narážky na staršiu pokleslú literatúru. Samotný pán Rafin sa bude zdať ako nedokonalá verzia Sherlocka Holmesa a jeho priateľ Puš zasa bude len doktorom Watsonom – bezdomovcom. Samotné ich dialógy potom pripadajú také jednoduché, až si čitateľ začne myslieť, že sa medzi sebou zhovárajú dvaja houmlesáci a nie inteligentní ľudia. A to hlavný hrdina je prezentovaný ako bývalý knihovník! Naproti tomu, postavy ako aj samotný Šustek, ktorý rád samého seba pridáva do textu, často poučujú. Tak sa dozvieme, čo je to kurare, postavy z poviedkok nás poučia v latinčine, konkrétne naučia čitateľa zopár latinských názvov spevavého vtáctva, či preklady latinských fráz.
Je tu dvadsaťsedem textov – veľmi krátkych, občas len strana, maximálne dve. Často však týmto poviedkam chýba klasický záver či pointa, čo nepoteší. Čo na tom, že sú v nich zakomponované odkazy na klasické horory alebo malé množstvo situačného humoru? Predierať sa textom, ktorý svojou naivitou občas pripomína slohové práce žiaka základnej školy, nie je vždy príjemné. A pritom celkový koncept má čo ponúknuť.
A o čo v knihe vlastne ide?
Adalbert Rafin je postarší záhadológ, ktorý sa chtiac (a väčšinou nechtiac) stretáva s rozličnými nadprirodzenými javmi a bytosťami. Monštrá sa často nenachádzajú v reálnom svete, ale v hlavách postáv, ktorým sa rozostiera hranica medzi fikciou a skutočnosťou. Pán Rafin bežne stretáva upírov, na diaľku rozozná vlkodlaka. Neraz sú kulisami príbehov staré hrady i opustené mlyny a on spomína, ako ich počas života navštívil.
Viac než samotné poviedky možno čitateľa pobavia poznámky a vysvetlivky k textom. Dokonca som sa sám pristihol, ako som si najprv nalistoval vzadu nejaké vysvetlenie a až potom čítal poviedku. Lenže, čo je to za knihu, v ktorých sú informácie zaujímavejšie než samotný literárny text?
Nie ste vy náhodou ten chýrny pár Rafin? – kniha, ktorá môže s istotou definovať menšinový žáner. Nie každý v nej totiž nájde zámer autora. Len menšina si knihu dokáže plnými dúškami užiť a len menšina bude na ňu rado spomínať. Ale nebojte sa, pán Šustek, aj takí ľudia sa nájdu!
Vyše štyridsať rokov strávil v ústraní, v ktorom vytvoril viac ako tisíc podivuhodných príbehov. Miroslav Šustek, šesťdesiatnik, svojrázny, v mieste svojho rodiska a bydliska (Žilina – Bánová) tajomstvom a legendami opradený spisovateľ. Polovicu zo svojich poviedok po prečítaní ihneď zničil, výber z tej druhej predstavujú Občianske združenie Mastodont a vydavateľstvo Artis Omnis pod názvom Nie ste vy náhodou ten chýrny pán Rafin? ako Šustekovu debutovú zbierku.
Kniha obsahuje dvadsaťsedem príbehov pána Rafina, chýrneho lovca záhad,