Zvestujem vám blížiaci sa koniec sveta. Koniec sveta v chápadlách Krakena. Do tých jeho chladných, mŕtvych, zvonku mierne slizkých orgánov vmiesil ho demiurg krasopisec a thaumaturg v jednom, China Miéville.
 |
Okrídlená veta „Vypustite Krakena“ zanikla v našich ušiach skôr ako vôbec odznela, a prv ako pery vyriekli zvestovanie o konci sveta, váľajúce sa i tak už dávno po špinavých uliciach fantazijného Londýna, bolo to noumenálne sépiovité stvorenie ukradnuté. Čo sa však stane so svetom, ktorý stojí na prahu konca, keď príde o svoje božstvo? Nečakajte nič menšie než götterdämmerung, aký môže ukryť do slov čistokrvného diela mestskej fantasy len tá najšialenejšia autorská myseľ, ktorá vám napadne keď sa povie new weird. A šialenstva i weird sa vám tu dostane naozaj mierou vrchovatou.
Londýn na prahu apokalypsy je živý viac ako kedykoľvek predtým a dýcha činmi najrozmanitejších postavičiek: členmi podivných siekt, náckami, odborármi, zločincami i policajtami vládnucimi okultnými silami. Postavičkami po akých prahne duša každého čítajúceho priaznivca fantazijnej literatúry. Billy Harrow, kurátor Darwinovho centra v londýnskom Prírodovednom múzeu, hlavný hrdina románu, by sa napríklad pokojne mohol objaviť v niektorom z nedávnych románov Pavla Renčína. Avšak skôr, než dozreje k poznaniu o krádeži posvätnej obrej sépie a pozadí pohybov v londýnskom svete tajných eschatologických kultov, Miéville s ním roztočí poriadny avantgardný kolotoč, z ktorého sa možno čitateľovi bude krútiť hlava, ale i tak bude len veľmi nerád vystupovať.
Tí čo poznajú autora z predchádzajúcich diel, sú zrejme nedočkaví poznať, čo ich v Krakenovi čaká. S akým Miévillom sa tu stretnú? Je to tak trocha Miéville Bas-lagu a tak trocha trocha kriminálkový Miéville Mesta a Mesta a niekde v pozadí zaznieva i drumnbasový rytmus z Kráľa Krysu. Miéville však nie je autor stereotypu a tak je to predovšetkým opäť niečo nové. Hoci všetko, čo ste na ňom milovali je späť, je zrejmé, že sa pri písaní Krakena predovšetkým sám veľmi dobre bavil. Jeho jazyk je mystický a podmanivý ako vždy, jeho premodelovanie a predefinovanie popkultúrnych odkazov a odkazov z fantazijnej literatúry je strhujúce, jeho prestavba žánrových hraníc zas uchvacujúca. Podaktorí geekovia budú nad knihou určite slintať. A nevyruší ani občasné radikálne ľavicové pozadie, ktoré sa predsa len v knihe tiež nachádza. Ako teda na záver zhodnotiť nový Miévillov počin? To sa dá naznačiť, ale nedá sa napísať dobrá recenzia, z ktorej by to bolo možné bezo zvyšku vyčítať. Príliš veľa slov by tu bolo len na škodu. Ak to chcete naozaj zistiť, musíte sa tým prečítať sami. Pekne slovo za slovom, vlnku za vlnkou. Architeuthis dux na vás čaká, prijmete jeho mŕtve, vo formaldehyde namočené objatie?
Nejlepší tři knihy od Miévilla jsou Nádraží Perdido, Jizva a Železná rada. To ostatní je jenom dobré, včetně Krakena. Ale každý autor má svůj vrchol, někdo na začátku kariéry, někdo na konci.
Třeba bude dalším vrcholem Embassytown!Spojení scifi a Miéville zní rozhodně zajímavě.Pak už mu snad zbývá jen napsat pětidílnou epickou fantasy ságu.Pro mě je zatím absolutním vrcholem Jizva a obávám se, že to tak i zůstane.
2 Sartori:
S “Železnou radou” coby jednou z nejlepších Miévillových knih absolutně nesouhlasím, dle mého názoru se to táhlo jak sopel ;-). Vrcholem pro mě zůstává “Nádraží Perdido”.
Po 150 stranách Krakena dobrý, ale nějak z toho zatím cítitím Gaimana a Nikdykde.
2 Pepa: Embassytown vítám zejména jako skvělou záminku k tomu, aby Miéville opustil Londýn, kde dle mého setrval už příliš.
Pěkná recenze Krakena od P. Mandyse na iliteratuře:
http://www.iliteratura.cz/Clanek/27667/mieville-china-kraken
ad iliteratura – pekná recenzia, až na to, že prezrádza záver, odhaľuje jednu z najdôležitejších postáv a ešte aj úlohu jedného živla, čo podľa môjho subjektívneho úsudku tých, ktorí knihu ešte nečítali nemusí potešiť
ja by som inak zrejme nevedel porovnať Jízvu a Nádraží, Perdido bolo prvé a uchvacujúce a predsa pri všetkých jeho pozitívach mi Jízva prišla minimálne rovnako struhujúca, napokon aj v Železnej rade sú niektoré pasáže nezabudnuteľné
Nabízí se srovnání Nádraží/Jizva/Železná rada s Cardovým cyklem Ender/Mluvčí/Xenocida. První kniha vynikající, druhá zcela jiná, ale stejně dobrá, ne-li lepší. Třetí již podstatně zaostává, ale přesto obsahuje několik vynikajících míst.