Už sa vám niekedy stalo, že počas čítania knihy sa vám triasol žalúdok od napätia, končeky prstov ste mali studené napriek tomu, že ste sa potili od očakávania, ako sa bude príbeh vyvíjať ďalej? Stalo sa vám niekedy, že ste pri dočítaní kapitoly boli vtiahnutí do deja tak silno, až ste si povedali: „Ešte pár strán a končím.“ a pritom ste nekončili a čítali až kým vaše unavené oči nenarazili na posledné slovo?
Potom si rýchlo zožeňte knihu Suzanne Collinsovej Hry o život (v češtine vyšla pod názvom Hunger Games: Aréna smrti). Schovajte sa niekam, kde vás pár hodín (prípadne podľa rýchlosti čítania – pár dní) nikto nebude rušiť a nechajte sa úplne ovládnuť príbehom.
Nápad k vytvoreniu knihy Hry o život vraj vznikol v autorkinej hlave počas prepínania televíznych kanálov. Na jednom programe bežala nejaká reality show, na druhom zasa vojnová reportáž z Iraku, kde mladí Američania bojovali o svoje životy. Potom už len stačilo tieto atribúty dať dokopy a … osud mladého dievčaťa menom Katniss Everdeenová bol na svete.
Katniss má šestnásť. Je polosirota. Otec jej zomrel a sama sa musí starať o dvanásťročnú sestru a aj o matku, ktorá sa len ťažko dostáva z manželovej smrti. Žijú (lepšie povedané prežívajú) v Sloji, v jednej časti Dvanásteho obvodu. Trpia chudobou, trpia hladom – rovnako ako väčšina obyvateľov. Zem, po ktorej chodia sa možno raz volala Severná Amerika, teraz je však v troskách a na jej základoch sa rozkladá Panen – krajina, ktorá je zložená z dvanástich obvodov. Tých bolo pôvodne trinásť, no po vzbure jedného z nich sa hlavné mesto Sídlo (v češtine Kapitol) rozhodlo kruto obyvateľov potrestať. Zničili trinásty kraj a zaviedli Hry o život. Je to reality show, kde medzi sebou na život a na smrť bojujú chlapci a dievčatá vo veku od dvanásť do osemnásť rokov. Každý obvod si musí raz za rok vybrať mladú dvojicu, ktorá ho bude zastupovať. A práve tento rok vylosovali … Katnissinu sestru.
Postapokalyptický svet. Koľko autorov už o ňom viac, či menej úspešne písalo. Aj Panen môžeme zaradiť do okruhu takýchto svetov. Lenže namiesto chaosu a anarchie tu vládne tvrdou a pevnou rukou Sídlo a hladujúci obyvatelia sa musia povinne pozerať na show, kde sa ich vlastné deti vraždia. Strach ľudí je natoľko veľký, že sa nebúria. Hry o život berú ako samozrejmosť. Nebúri sa ani hlavná hrdinka, vie, že by to nemalo význam. Ľudia tu nezachraňujú svet, nebojujú za krajšiu budúcnosť, nepovstanú proti útlaku a tyranii. Len mlčia a pokúšajú sa prežiť. Rovnako je na tom aj Katniss. Vie, že musí zabiť, alebo byť zabitá. Čo by ste si vybrali vy?
V knihe sa nájde aj priestor na city. Nejde o lásku v pravom slova zmysle, príbeh nie je podaný typickým ženským štýlom, aj keď autorom je žena. Vzťah Katniss k dvom mladíkom je predkladaný pomocou jej vlastných myšlienok a najmä pomocou médií, ktoré ukazujú len to, čo divák chce vidieť. A keď chce vidieť náklonnosť dvojice, ktorá sa má rada a napriek tomu sa navzájom pokúšajú zabiť, tak ju dostane. Áno, Suzanne Collinsová síce nie priamo, ale presne vystihla obludnosť bulváru, kritizuje „demokraciu“ dnešného sveta, dvíha varovný prst nad eventuálnou budúcnosťou. Keď sme už mali sex naživo v niektorých reality show, nemôže sa stať, že ktosi vymyslí aj vraždenie online?
Ostatne, skoro všetko, čo je v knihe napísané, je aj zrealizovateľné, čo mu dodáva pocit uveriteľnosti. Až na pár maličkostí typu: geneticky upravené vtáčiky – drozdajky, ktoré dokážu opakovať celé rozhovory a využívajú sa na špionážne účely, prípadne osy stopárky schopné vystopovať a zabiť každého, kto im naruší hniezdo. Tieto atribúty už patria primárne do sféry sci-fi, ako aj závereční protivníci, ktorí svojou podstatou vháňajú hnus do myslenia čitateľa. Práve však toto finále v aréne je jedným z mála prvkov, ktoré menej korešpondujú s celkovým vyznením knihy a preto pôsobí mierne rušivo. Všetko ostatné je ale skvelé.
Aj štýl písania, ktorý autorka použila, nie je síce bežný, no je príjemným spestrením. Nielenže píše v prvej osobe jednotného čísla, čím sa dokáže dostať hlbšie do duše dievčaťa prežívajúceho zrejme najkrutejšie obdobie svojho života, Suzanne Collinsová si pre svoj príbeh vybrala nie práve najčastejšie používaný prítomný čas. Zvolila dobre, čitateľ sa cíti rovnako ako divák sledujúci skutočnú reality show. Ďalšou vecou je jej racionálny pohľad. Nevyžíva sa v opisoch brutality vyvolených hráčov, drastickým je už len samotný námet a to stačí, aby v čitateľovi vyvolala zimomriavky. Keď skupinka mládežníkov ide ubiť k smrti dievča, stačí vedieť, že sa to stane, netreba vedieť ako.
Jediný zápor knihy vidím v amorálnosti a zvrátenosti celého deja. Nie každý dokáže rozdýchať, že tí ľudia, čo si v aréne smrti podrezávajú krky, sú ešte len deťmi. Nie každému sa môže páčiť, že sa nájde množstvo mladých čitateľov, pre ktorých bude vzorom hrdinka – slečna schopná šípom druhému prestreliť srdce. Ale keď už rodičia kupujú svojim ratolestiam počítačové hry typu GTA či Manhunt (to je ešte lepší príklad) a nechajú svoje deti virtuálne vraždiť obete, tak radšej nech im dajú do rúk túto knihu. Možno im pomôže nájsť cestu k literatúre.
Recenze byla napsáno na slovenské vydání knihy, kterou vydalo nakladatelství Ikar v překladu Michala Jedináka.
Marian Kubicsko (redaktor)
marian.kubicsko@fantasyplanet.cz
No, nemám pocit, že by v angličtině byl ten přítomný čas až tak výjimečný. A upřímně: Collinsová tam té kontroverznosti, o které se psalo v médiích a kterou zmiňuje recenzent v posledním odstavci, nastrkala naprosté minimum. I když se kniha zpočátku tváří, že hlavní postava bude muset řešit nejedno morální dilema, nakonec z toho všeho vyjde Katniss jako stoprocentně kladná hrdinka, která statisícům dospívajících holčiček ukáže, že si musí vážit své rodiny a přátel a láska davů i toho pravého se už tak nějak dostaví sama. (Jako rodič bych to možná vnímal jinak, ale sama skutečnost, že se v knize mezi sebou vybíjejí děcka, mi po letech strávených s fantastickou literaturou nepřipadá šokující opravdu ničím.) Originální nápad v nepříliš originálním provedení, ale přesto dost příjemná a čtivá záležitost. Druhý díl se mi líbil už o fous méně, uvidíme s čím přijde autorka v závěru trilogie.
Autorka skvěle vykradla jednoho vynikajícího autora – tedy její nápad to není. A stejně jako Percy Jackson – nevšiml jsem si u mládeže, že by je to zaujalo. Ale Fragment má silné lokty a reklamu dělá bez uzardění dost lživou. Vzhledem k tomu, že má Fragment na svém webu odkaz na Pevnost, můžeme čekat, že jim lidi od FP a dalších webů půjdou vždy na ruku…TAkže tuhle recenzi musíme brát jako placenu reklamičku.
Taky jsem to kdysi recenzoval…
A na rozdíl od Mariana Kubicska mi přišlo, že první osoba v přítomném čase je hodně, hodně odrazující.http://www.pepak.net/knihy/the-hunger-games/A rovnou i na druhý díl:http://www.pepak.net/knihy/catching-fire-suzanne-collins/
Knihu som cital v slovencine – takze s vydavatelstom Fragment tato recenzia nema vela spolocne. U nas knihu vydal Ikar Ich forme a pritomny cas – kazdy ma na to iny nazor. Michal Jedinak – prekladatel, ktory knihu prelozil do slovenciny odviedol skvelu pracu, nebolo citit, ze by to bolo rušive. Deti kniha nezaujala? – najskor kvoli slabej reklame. Ved u nas (na Slovensku) je tato kniha sedou myskou, ktoru skoro nik nepozna
To Marian K. – A to je dobře. Nevím, proč by pubertální děcka měla číst takové blbosti. Obsahově i slohově je to tak slabé, že je to tak vhodné do kontejneru.
To Daren:
Blbosti? Já knihu před pár dny přečetla a líbila se mi moc. Na negativní hodnocení knihy jsem ještě nenarazila, takže opravdu nemám pocit, že jde o placenou reklamu. Tuhle recenzi jsem četla, až jsem napsala svou vlastní, abych se nenechala ovlivnit, a téměř se vším souhlasím. Jen to, že se v knize zabíjejí děti, mi nepřišlo amorální, spíš smutně reálné. Přítomný čas mi nevadil.
Slušný konstrukt
Podlě mě je to vypočítavě napsaný konstrukt. Ale slušně napsaný a dobře se to čte.Své pocityz této knihy, jsem podrobněji popsal zde:http://honzajazzcz.posterous.com/arena-smrti-suzanne-collins
To Daren: Hunger Games, presne ako Percy Jackson, u nás a ani v ČR nie je vôbec propagovaný, nie su žiadne reklami a podobne. To však ale neznameňá že si to nezaslúži pozornosť. Na začiatku HG mi veľmi vadil prítomný čas a už som chcela knihu hodiť naspäť do police, ale začítala som sa. Donútila som sa knihu zaklapnúť a v kníhkupectve som si sadla k PC a Čítala som recenzie zo zahraničia. Pozitívne ohlasy mala táto kniha od detí a od dospelých. A akého autora preboha autorka vykradla, mh?
Koho vykradla?
Autorka vykradla japonský film Battle Royale a taky trochu Pána Much od Williama Goldinga. Takže tak.