Malá, deväťročná (na svoj vek ale vysoká a vyzerajúca staršie) Trisha zúfalo potrebuje pomoc. Zostala sama obklopená vlastným strachom a divočinou. Pomôže jej Tom Gordon?
Čítaval som Stephena Kinga. To som bol ešte mladší. Hltal som Carrie, Podpalačku, doteraz neviem zabudnúť na Talizman. Potom to prestalo. Nepoznám dôvod prečo. Možno som vtedy našiel niečo, čo sa mi na jeho knihách znepáčilo, možno som iba prestal mať o jeho diela záujem.
Teraz, po pár rokoch, som však na polici objavil útlu knižku s názvom Dievča, ktoré malo rado Toma Gordona, a pustil som sa do nej.
Prvé negatívum hneď na úvod. Podotýkam, nemôže za to autor. Slovenské vydanie získalo obálku, ktorá nekorešponduje so zameraním knihy. Modrý podklad, plyšový macík a nadpis (za to už autor môže), ktorý sa hodí skôr na červenú knižnicu. Koľko ľudí si pomyslí, že ide o slaďučký romantický román?!
Opak je však pravdou.
Príbeh nie je sladký, tobôž romantický.
Malé dievčatko sa stratilo počas výletu s mamou a bratom v Appalačských horách. Blúdi neznámou divokou prírodou a jej spoločníkom je iba volkmen, na ktorom má naladenú stanicu s baseballovým zápasom.
Nič menej, nič viac.
Len strach. Strach, bolesť, zúfalstvo, ktoré sa ako mrak vznášajú nad ňou. Občas ju pohltia. To, keď nevie ako ďalej.
Autor je vševidiaci a vševediaci. Vidí Trishu, jej cestu, jej kroky. Vidí, na čo myslí, ako sa cíti, čo ju bolí. Vidí všetko. Dokonca aj jej otca, matku, všetkých, čo ju hľadajú, no o nich sa nezaujíma. Pre spisovateľa je dôležitá iba ona.
To je ale ďalší z menších nedostatkov príbehu. Prečo nenaservíroval čitateľom viac z pozadia celého deja? V niektorých miestach by sa to vyložene hodilo.
Čitateľovi môže vadiť aj predvídateľnosť. To, že dokáže predvídať, čo so zablúdenou slečnou bude, je len nepríjemné, úsmevné. To, že Trisha predvída, čo s ňou bude, je už ale zlé. Až sa zdá, že si hlavná hrdinka v duchu vraví: „Musím šetriť s jedlom. Musím urobiť toto a hento. Som totižto hlavnou postavou príbehu od Stephena Kinga a to znamená, že ma čaká veľa dní, keď budem hladovať a budem sa veľmi báť“
So strachom autor narába vynikajúco. Pridáva ho do príbehu postupne. Ako pribúdajú hodiny a dni, ako ubúda odvaha nešťastnému dievčaťu, hrôza naberá na svojej váhe. King je dobrým literárnym kuchárom a dokáže uvariť napätie a strach z tých najjednoduchších ingrediencií. Servíruje postupne. Predkrm – štípanec od komára, polievka, hlavné jedlo a ani sa čitateľ nenazdá, už je atakovaný čistým desom. Žiadni nemŕtvi, žiadni démoni. Stačí spomínaní komár, nejaké tie osi, pád do hĺbky a každý je lapený.
Toto všetko premieša s realitou. Dievčatko spomína hudobné skupiny, ktoré naozaj existujú, vyskytujú sa tu (asi) reálni baseballoví hráči, bežný sendvič – popkultúra ako vyšitá. Zvláštnym prvkom hry je baseball. Človeku, ktorý neovláda pravidlá tejto hry (to je taký ako ja), budú zvláštne už aj názvy kapitol: Prvá zmena; Koniec štvrtej zmeny; Začiatok deviatej zmeny… Baseball sa stáva istým nosným prvkom celého príbehu. Netreba sa však báť, aj bez toho, aby ste tento šport poznali, si knihu užijete. Text je totižto napísaný jednoducho. Nie je potrebný žiadny slovník, aby ste sa vyznali. Hlavným hrdinom nie je žiadny intelektuál, ale malé dievča (autor by pripomenul – deväťročné, aj keď vyzerá staršie), strachujú sa o ňu obyčajní ľudia, ktorí sú rovnako bežní, rovnako skutoční ako my všetci.
A možná skutočnosť je tým, čím celý dej vyniká. Odohráva sa síce v Amerike, no ak by sme Appalačské hory vymenili trebárs za Vysoké Tatry a malú stratenú Trishu za českého turistu (dúfam, že mi to prepáčite, nemohol som si túto poznámku odpustiť), nič by to z vierohodnosti neubralo.
Na čo nesmiem zabudnúť, je preklad. Dielo som čítal v slovenčine, preklad bol fajn. Vážne mi však v mysli rezonovalo slovné spojenie – celulárny telefón. Asi to je cell phone – čo znamená mobil. Preklad bol však robený pred desiatimi rokmi, a to u nás mobily až tak rozšírené neboli. Vlastne ani v USA asi nie. Veď ak by mala Trisha v batohu mobil, prišli by sme o dobrý príbeh, ktorý sa dá prečítať na jeden hlboký nádych.
Pozn. redakce: Autor recenzoval slovenské vydání (nakldatelství Ikar, 1999).
