Fantázia 2011 – antológia fantastických poviedok

Okrem Ceny Fantázie sa do útlej knižky dostali aj víťazné poviedky z pridružených súťaží, a to Cena Béla za najlepší hororový text, Cena spoločnosti Intel pre najlepšiu sci-fi poviedku a Cena Bibliotéky. Osobne som poviedky nečítal po poradí, intuitívne som sa snažil nájsť sprvu pre seba tie najvhodnejšie, nakoľko som vedel, že niektoré si budem musieť prejsť aj viackrát (áno, pán Ferko, Vás som si nechal na koniec). Samozrejme, pri mojom rozhodovaní, čo si prečítať skôr, zohrali dôležitú rolu aj úvodné komentáre porotcov.

Michal Jedinák: Števko

Svet budúcnosti a malé dieťa s budúcnosťou viac než neistou. Príbeh Števka mi pripomenul minuloročnú poviedku Zusky Stožickej Mamut farby malinového lekváru. Obaja autori vsadili na istotu. Je logické, že každý čitateľ sa bude báť o detského hrdinu, ktorý sa nevyzná a nedokáže pochopiť, čo sa okolo neho deje. Zatiaľ čo Stožickej príbeh bol milo melancholický, Jedinák je strohý a priamočiary. Každé slovo presne zapadá do textu, až sa zdá, že nie je možné, aby autor čo i len o jedno slovíčko skrátil už tak krátku poviedku. Číta sa to vynikajúco a mrazivé pocity vo mne zostanú ešte dlho po tom, čo odložím zborník do knihovničky.

Zuzana Droppová: Telo

Dickovsky ladená poviedka typu „Som niekto úplne iný než ten, kto som“. Z iného hľadiska je to vynikajúca antikampaň na ultrarýchle a bezbolestné chudnutie. Text rýchlo odsýpa a nebyť odfláknutého konca, príbeh by sa stal najlepším v mojom pomyselnom rebríčku. Telo získalo Cenu Intelu za najlepšie scifi.

Michal Spáda: Sedem dcér poštára z Mittwaldenu

Iná káva než tie predchádzajúce. Úplne iná. Poeticko-mystický slovenský Jonathan Strange z obdobia národného obrodenia. Namiesto G. Gordona Byrona sa spomína Janko Kráľ, namiesto elfského kráľa z Férie tu máme tajomného poštára a jeho najmladšiu dcéru. Jediným problémom pre mňa bol občasný prehovor postáv v nemčine, nakoľko tomuto jazyku nerozumiem (viem, moja chyba) a preto som sa chvíľami v texte strácal.

Ivan Kučera: Prasa

Svinsky hnusný príbeh – hádam sa autor neurazí, že som dal poviedke takýto podnadpis. Jasne však charakterizuje celý text, ktorý pre citlivejšie žalúdky dostal odo mňa nálepku „Ruky preč od toho!“ Po prečítaní som si spomenul na jednu sekvenciu z filmu o Hannibalovi Lecterovi, kde si prasatá tiež pochutnávajú na ľuďoch. Prasa – víťaz Ceny Béla 2011.

Terézia Píšiová: Príbehy podfarbené vínom

Ďalší horor. Čakal som však viac. Rodina má svoje temné tajomstvo a o tom rozpráva človek, ktorému to rozprávali. Nič menej, nič viac. Ale štylisticky dobre napísané.

Jozef Frajkor ml.: Príhody a dobrodružstvá Karla Fishera a otca Wilhelma: Veselica pod pašovou šabľou

Obdobie tureckých bojov je v kurze. Poviedka sa nehrá na veľké umenie. Je z nej cítiť, že autor si písanie užíval. Úvodná zoznamovačka je síce trocha pridlhá, neskôr sa však dej príjemne rozbehne, takže nakoniec si to jezuita Wilhelm Richter a akýsi Karl Fischer rozdajú s Turkami. Nebolo by zlé doladiť dialógy, nakoľko humor v nich bol príliš kŕčovitý. A ešte čosi – chcelo by to pokračovanie.

Viktoria Laurent-Skrabalova: Syndróm „BEE“

Postapokalyptický príbeh s enviromentálnym nábojom získal Cenu Bibliotéky 2011. Nesie v sebe mravné posolstvo o tom, že s prírodou by sme sa nemali zahrávať. Na to, že celý dej sa točí okolo príčin a následkov konca terajšej civilizácie, je napísaný na môj vkus veľmi kultivovane. Aj keď ten koniec… áno, bol dobrý.

Martin Vlachynský: Cesta do neba

Ďalšie sci-fi. Tentoraz na detektívnu nôtu o biznise s večným životom. Nič menej, nič viac. Ale ak by som porovnal s ďalším scifíčkom od Ivana Čipkára, Cesta do neba bola akčnejšia a rýchlejšie odsýpala.

Ivan Čipkár: Mesto na konci času

Víťaz Ceny Fantázie 2011. Pravda je však tá, že každý, kto sa dostal do tejto zbierky je vlastne víťazom. Príbeh o tom, ako je to s bohom vlastne je, nie je príbehom, ale skôr filozofickou esejou. Alegórie a množstvo imaginácii v texte som nedokázal dekódovať ani na druhýkrát a to som sa snažil čítať veľmi pozorne (znamená – snažil som sa nezaspať). Poviedka si určite vyžaduje sústredeného a náročného čitateľa.

Miloš Ferko: Esterka

Môj najväčší omyl. Rozhodne si Esterka zasluhuje posunúť o pár miest vyššie. Poeta doctus slovenskej fantastiky nám prináša lyricky podanú históriu Poľska. Ferkov štýl sa príliš nezmenil, stále sa čitateľ ťažko prežúva jeho textami, aj keď tentokrát sa autor posnažil a rozdelil ho na krátke odstavce, čím sa stal hladším a ľahšie čitateľným. Tŕpnem však, aby sa žiadna z jeho poviedok náhodou v budúcnosti nedostala do stredoškolských učebníc – to by boli maturanti nahratí. Naopak, Miloš Ferko má dobre spracované eseje o literatúre, ktoré vychádzali v už zaniknutej Fantázii.

Chýbajú mi. Aj eseje, aj Fantázia. V nej boli aj poviedky, ktoré sa do zborníka nedostali (objavia sa však v ebookoch). Aspoňže Cena Fantázie nezanikla. To by bola škoda.

Zborník najlepších a najzaujímavejších poviedok deviateho ročníka slovenskej literárnej súťaže Cena Fantázie, zameranej na fantastické žánre – sci-fi, fantasy a horor. Obsahuje zároveň víťazné poviedky pridružených súťaží: Cena spoločnosti Intel pre najlepšiu sci-fi poviedku, Cena Béla pre najlepšiu hororovú poviedku, Cena Bibliotéky a tiež tabuľku všetkých súťažiacich poviedok Ceny Fantázie 2011 aj s kompletným bodovým hodnotením odbornej poroty. (anotace)

• Fantázia 2011 – antológia fantastických poviedok
• Forma: paperback
• Počet stran: 250
• Cena: 6,49 €
• Vydala: Fantázia, 2011

Marian Kubicsko (redaktor)

marian.kubicsko@fan­tasyplanet.cz