Písal sa rok 2010, konkrétne 6. november. Bol to deň, keď sa uskutočnilo slávnostné vyhlásenie výsledkov literárnej súťaže Cena Fantázie 2010. Bol to tiež deň, keď svetlo sveta uzrela antológia najlepších slovenských fantastických poviedok z tejto súťaže.
Priznám sa – musel som túto zbierku prečítať dvakrát. Nie preto, že by som poviedky z nej nepochopil, ani preto, že by ma diela mladých slovenských autorov fantastiky nezaujali. Ja som na antológiu jednoducho zabudol. Dlho som rozmýšľal, čo o nej napíšem až nakoniec mi všetko vyfučalo z hlavy a ja som bol nútený túto útlu knižku zobrať do rúk a začať odznova. Prečo sa mi to stalo? Boli poviedky natoľko nevýrazné, jednotvárne, nudné? To povedať naozaj nemôžem a ani nechcem. Poďme sa teda pozrieť na jej klady a zápory a zistiť, či bola chyba vo mne.
To dobré…
Zborník obsahuje jedenásť poviedok, ktoré (až na jednu) sú čitateľne na vysokej úrovni. Každá je svojským spôsobom iná, každá však zaujme určite do takej miery, že sa od nej čitateľ neodtrhne, kým ju nedočíta. Inakosť poviedok sa prejavuje v žánroch, v ktorých sú písané. Máme tu fantasy, viac typov hororu, soft sci-fi, politfiction, niečo, čo by sa dalo nazvať detským vnímaním sveta s prvkami fantastiky a tak ďalej.
Čitateľsky hádam najpríťažlivejšia je poviedka Zusky Stožickej s názvom Mamut farby malinového lekváru. Príbeh malého chlapca je vtipný a smutný zároveň – krásne melancholický s mrazivým rozuzlením. Autorka dokazuje, že do fantastiky (v prípade jej poviedky viac-menej vedeckej) nepatria len atribúty príznačné pre tento žáner, ale stačí obyčajný plyšový mamut a dieťa – ešte ani nie školou povinné.
So Soňou Lantajovou sa čitatelia časopisu Fantázia už mohli stretnúť. V súťaži o poviedku zo sveta Pohrobka vyhrala pred pár rokmi druhé miesto a následne bolo dané dielo uverejnené aj časopisecky. Jej Dračica z antológie je blízka Stožickej Mamutovi. Obe dokážu rozosmiať, aj prekvapiť, v oboch sa nachádza roztomilý ženský pohľad na svet. Reštaurácia, ktorá má v svojom jedálničku dračie mäso nie je typickým zjavom vo fantastike.
O cestovanie späť v čase sa postarala Terézia Píšiová a jej Termálny prameň. Úsmevné videnie blízkej minulosti, éry budovania socializmu u nás, pobaví, a aj keď v poviedke nastáva len minimum zvratov, číta sa dobre.
Určite zaujme aj Homo homini lupus. Čítanie je to svižné, no príbeh odohrávajúci sa v prostredí bezdomovcov má už chýb viac. Asi tou najväčšou je jazyk postáv, ktoré majú od reči bezdomovcov veľmi ďaleko a tým sa celý text stáva naivným. Autorka si nešikovne vybrala písanie v prvej osobe jednotného čísla, konkrétne v prvej mužskej osobe. Rovnako nešťastný je názov, z ktorého sa dá vytušiť celá pointa.
Podobne (a minimálne o pár levelov horšie) je na tom Gemini Gabriely Habdákovej. Zdĺhavá, ťažko čitateľná, psychológiou nasiaknutá poviedka, je najskôr najväčším omylom pri výbere do tohto zborníka. Verím, že takýmto smerom sa slovenská fantastika uberať nebude, aj keď príbeh o človeku, ktorý si občas nepamätá minulé dianie, má istý potenciál. Prečo sa vlastne ženy snažia o mužské videnie sveta?
Vráťme sa však späť k tomu lepšiemu. Chlapské osadenstvo zborníka prinieslo zásadne temnejšie tóny. Čierna odroda Tomáša Straňáka sa stala víťazom Ceny Fantázie 2010. Temnota z nej priam presakuje na povrch ako v pravých béčkových hororoch, v ktorých sa nehrá na logiku, ale na atmosféru. Ak by autor nebol šikovným rozprávačom, museli by sme sa smiať na chybách, ktoré nám predhadzuje. Dej však graduje s nesmiernou intenzitou, atmosféra hustne a po tele naskakujú zimomriavky. Aj keď sa to odohráva vo vinárskych závodoch.
Pri svite mesiaca nám Tomáš Tomčík ukázal, že mestskú fantasy písať vie a predviedol čitateľovi rýchlu akčnú jazdu. Hrozivý démon, tajuplní strážcovia a súčasná doba. Fajn vecička, ktorá dokáže zaujať.
Ovipostor Martina Kochlicu mi atmosférou najviac pripomínal filmových Potomkov ľudí. Ako väčšina ostatných autorov, aj on zasadil dej do slovenských reálií a dozvedieť sa, že v budúcnosti bude vláda sídliť v Ružomberku bolo príjemne úsmevné.
Klasický fantasy príbeh, tentokrát bez mágie a meča, za to s intrigami, aké sa len tak ľahko nevidia. To je Smrť Martina K. Strobusa. Ako už zostavovateľ tohto zborníka Ivan Pullman podotkol, ide len o akýsi fragment celku, ktorý si pýta dorozprávanie. Autor neexperimentuje, a aj preto je tento text krátkym relaxom popri ostatných poviedkach.
Oddychovať sa rozhodne nedá pri Pozostatkoch Mareka Mittaša. Veď kto by oddychoval v márnici? Možno mŕtvoly, o tie sa ale postará hrobár.
Nakoniec tu máme bonus v podobe krátkeho príbehu Na cestách Lucie Halčinovej. Je zo súťaže Sci-fi poviedka roka 2010, ktorá bola organizovaná internetovou stránkou pc.sk. Svet po apokalypse, svet, kde sa neustále bojuje. Dvaja tuláci – starší mentor, mladší žiak. Čo k tomu ešte dodať? Možno len – chcelo by to viac. Viac rozvinúť, nedbal by som, ak by z toho vzniklo aj dajaké dlhšie dielo. Potenciál na to má.
To nedobré… . … skrýva sa len v otázke: „Pre koho je tento zborník určený?“.
Pre autorov, ich priateľov a príbuzných? Pre tieto osoby samozrejme. Kúpia si ho aj tí, ktorí sa vážnejšie zaujímajú o túto odnož slovenskej literatúry. Veď práve títo autori nám dokazujú, že slovenská fantastika nám (a nielen nám)má čo ponúknuť.
A čo ostatní, bežní čitatelia? Pre nich je táto antológia až príliš rôznorodá a keď si už zaumienia prečítať si nejakú zbierku poviedok, potiahne ich to k zborníkom, ktoré sú jednostrannejšie zamerané. To je ale údel všetkých antológií literárnych súťaží. A možno aj preto som na Fantáziu 2010 tak trocha zabudol. Je v nej totiž zo všetkého niečo…
Antológia poviedok zo súťaže Cena Fantázie 2010 – obsahuje 5 finálových a ďalších 5 poviedok literárnej súťaže zameranej na fantastiku (sci-fi, fantasy, horor) plus jednu bonusovú sci-fi poviedku. Správna voľba pre tých, ktorí chcú vedieť, čo nové vo fantastických žánroch na Slovensku vzniká, ako píšu nové tváre a aké sú nové trendy slovenskej fantastiky. (anotace)
Obsah:
Ivan Aľakša: Literárnerotogénne zóny fantastiky (úvod)
Soňa Lantajová: Dračica
Martin Tomčík: Pri svite Mesiaca
Zuska Stožická: Mamut farby malinového lekváru
Marek Mittaš: Pozostatky
Gabriela Habdáková: Gemini
Martin K. Strobus: Smrť
Tomáš Straňák: Čierna odroda
Martin Kochlica: Ovipostor
Soňa Košičiarová: Homo homini lupus
Terézia Píšiová: Termálny prameň
Lucia Halčínová: Na cestách (bonus)
Zuzana Kamenská: Fantastické čítanie (esej)
Galéria Ceny Fantázie
- Editor: Ivan Pullman
- Formát: paperback
- Počet stran: 200
- Cena: 4,99 €
- Nakladatel: Fantázia, 2010
Marian Kubicsko (redaktor)
marian.kubicsko@fantasyplanet.cz
Gemini
Zvláštne je, že táto poviedka sa v spriemerovanom poradí hodnotenia porotcov umiestnila najvyššie. Každý z porotcov ju vo svojom hodnotení umiestnil na prvé priečky, maximálne do 6. miesta. Dosť nepochopiteľné.
Asi myslíš Gemini, však? Bola naozaj hrozná. asi najväčší omyl z doterajších zbierok fantázie.
štatistická analýza
Inak, štatistická analýza hodnotenia poviedok ceny fantázie ukazuje, že hlasovanie čitateľov viac-menej obracia poradie určené porotcami. Minulý rok bola hodnota korelácie týchto dvoch hodnotení -0,3.
Podrobnejšie som to rozobral v “tomto článku”:http://www.ashsid.sk/wp/?p=149&lang=sk-sk
mno tak to Gemini je asi najvacsia sracka co tam bola.. neverim ze to bolo na top 30 a ne ze top5 a potom vyhrat sutaz? VTIP.
@Golias – aku sutaz vyhralo Gemini? dik… a never, nemusis, tvoj nazor
Ivan
moja chyba, neviem preco som bol v tom, ze Gemini skoncili v nejakom hodnoteni prve.. tak tu cast beriem naspat :).
spomienky
Autor ozaj trochu zabudol na to, co cital 🙂 Tomáš Tomčík? Sidlo vlady v Ruzomberku? (Bol to Martin v oboch pripadoch :-D)
Chapem, preco sa Gemini vacsine nepaci, ale prave pre jej inakost, pocitovost a psychodelickost, som rad, ze bola v zborniku… Pre mna lepsia ako vitazne poviedky CF09 a CF 06…
Marian Kubicsko
Pardon! Zásadný omyl! Áno – bol to Martin. 😀
Meno
Na ten omyl s menom som si už zvykol, už ma tak volal kde kto… :)) Čo sa týka recenzie, bola výborná (a nie len preto, že ma pochválila), ale nepochopil som ten záver. Neviem, či by si ľudia kupovali ten zborník keby bol iba jedného zameranie. Skôr práve jeho pestrosť ho robí príťažlivým a viacpredajným. Keby niekoho nezaujímala Mestská fantasy a zborník by sa skladal iba z poviedok z tejto odnože fantasy, asi by si ho nekúpil a zároveň by sa vykašľal aj na môj kúsok. Takto, keď si široké publikum dokáže nájsť ten svoj najlepší kúsok je to podstatne lepšie.