Fantázia 2009 – antológia fantastických poviedok

In medias res. Bez zbytočných slov a viet o tom, ako ťažké to má slovenská fantastika vo vlastnej republike, bez zbytočného lamentovania nad tým, ako slovenské vydavateľstvá opatrne pristupujú k týmto žánrom a bez slov chvály na časopis Fantázia, ktorá dáva priestor nádejným autorom zviditeľniť sa, prejdime k jadru veci, konkrétne k poviedkam, ktoré sa v zborníku nachádzajú.

Samota – krátke dielko Jozefa Kariku. Ako prívlastok by mohla slúžiť veta – Najlepší text medzi najlepšími. Je to splatterhororová poviedka, kvôli ktorej sa oplatí zaobstarať si tento zborník. A pritom autorovi stačila jedna jediná ingrediencia a to nočný vlak, aby rozohral tiesnivú, strašidelnú atmosféru zavŕšenú neskutočnou gradáciou a prekvapivou pointou. Ide síce len o obyčajnú, melancholicky sa začínajúcu vyvražďovačku, no pri čítaní budete zatajovať dych, len aby sa to zlo nepozrelo aj na vás.
V tieni Karikovej Samoty sa krčí Hladný tovar Lucie Doppovej. Táto hororová poviedka získala prvé miesto v Cene Fantázie. Jednoducho vyrozprávaný príbeh o daňovej kontrole neprekvapí, má dopredu predvídateľný koniec, no napriek tomu sa dobre číta a neznižuje úroveň zborníka.
O kategóriu vyššie stojí Rattus Michala Jedináka. Tiež máte suseda, ktorý zbiera všetok odpad po meste? Potom sa pripravte, že to s vami (a samozrejme s ním) môže dopadnúť ako v tomto príbehu. A ak náhodou po dočítaní začnete vo veľkom upratovať, len aby sa nedajbože k vám nenasťahovali potkany, tak táto poviedka splnila svoj účel.
Michal Jedinák tu má ešte jednu príbeh a to V tomto dome straším ja. Duchovia a strašidelný dom – to je príjemný hororový príbeh s príjemnou (alebo nepríjemnou?) atmosférou a ešte príjemnejšou (ako pre koho) pointou. Obe poviedky autora sú napísané inteligentne, profesionálne, až v nich čitateľ zacíti zápach ironického humoru. Jedinák sa nezdržuje zbytočnými slovami a podáva nám dej v rýdzej forme, ako ho chceme čítať. Žiadne slovo nevyjde nazmar, všetko je tam tak, ako má byť.
To sa ale nedá povedať o poviedke Ničiteľ škodcov od Tomáša Straňáka. Autor sa snažil byť in a cool a najskôr preto do textu napchal množstvo popkultúrnych odkazov. Čo mu osobne neviem odpustiť je to, že prezradil koniec Babylonu 5. Seriál už zháňam pár rokov, najskôr nie som jediný, a zistiť záver poslednej série z jeho poviedky – to nie je fér. Inak je to dejovo zaujímavý kriminálny príbeh so strašidelnou zápletkou. Dej rýchlo odsýpa a aj skutočné reálie stredného Slovenska potešia.
Väčšina príbehov, ktoré sú v zborníku sa odohráva práve na Slovensku a nie je tomu inak aj v poviedke Klenot katedrál od Martina K. Strobusa. Skrížte atmosféru Da Vinciho kódu (Šifra mistra Leonarda), pridajte dvoch agentov typu Mulder a Scullyová a to všetko umiestnite do kostolmi zaplnenej Trnavy! Vznikne z toho mystický triler s jemnou štipkou hororu.

Od strašidelna sa premiestnime k sci-fi . Tu rozhodne kraľuje Medzihviezdy všemocný od Mareka Slabeja – hard sci-fi ako remeň. Nie je to jednoduché čítanie, no má neskutočnú pointu. Ako dopadne ľudstvo, keď sa ocitne na pokraji existencie? Ako dopadnú členovia posádky exilovej lode, ktorá sa dostala do prázdneho nekonečného vesmíru len s malou nádejou dostať sa späť aspoň k Mliečnej dráhe?
Druhým nemenej originálnym vedecko-fantastickým príbehom je dielo Miloša Ferka Kam sa deportujú mimozemšťania. Originalita uňho nespočíva len v samotnom deji ale (a najmä) v krkolomnosti textu a v množstve slov, ktoré dokáže autor použiť na popis tých najobyčajnejších úkonov. Miloš Ferko nie je majstrom ale veľmajstrom slova a aby čitateľ dokázal plne precítiť jeho text, je nútený aspoň dvakrát (ale radšej viac) poviedku prečítať. Až vtedy sa pred ním rozprestrie pozoruhodný príbeh – akýsi alternatívny pohľad na našu a sovietsku minulosť – na obdobie pred, počas a po okupácii ČSSR.
Do tretice tu máme krátku poviedku (skôr anekdotu) Invázia, ktorej autorom je Martin Pitorka. V nej nám dokazuje, že aj v jednoduchosti a krátkosti je krása – alebo, kto všetko chodí na pedikúru.

Žáner fantasy nám predkladá Brynn Absolon. Jej Trojhlavý drak je netypickou rozprávkou, ktorá neurazí, nesnaží sa o prílišnú originalitu (aj keď tam originalita je) a i keď nepatrí medzi výraznejšie texty, nerobí hanbu tejto zbierke.

Fantázia 2009 nám ukazuje, akým smerom sa uberá slovenská literárna fantastika. Je to nadpriemerný zborník s profesionálne podanými textami. Autori sa nesnažili o všemožné experimentátorstvo, ale o čistotu štýlu. Ich prvotnou myšlienkou nebolo len zaujať, ale potešiť čitateľov príjemným dejom. Vidno, že svoje texty nepísali pre seba, alebo pre porotu, ale pre čitateľov, ktorí, ak sa k antológii dostanú, získajú presne to, čo od nej čakali – poctivo odvedenú prácu.