Na pokračovanie románu Priechod sme si museli počkať tri roky. Oplatilo sa. Dvanástka nám porozpráva to, čo sme potrebovali vedieť. Ako to celé pokračovalo, ako to celé začalo, aké to bolo. Takže, hor sa do upírej postapokalypsy!
Postapokalyptický svet. Všetko, čo nechceme, tam nie je. Všetko, čo chceme, tam naopak je. Žiaden mestský ruch, trúbenie áut, zhon a stres. Dokonca ani kikiríkanie kohútov sa na vidieku skoro vôbec neozýva. Nikto sa nikam neponáhľa, veď ani nie je kam. Každý má more času. Aby tá idylka nebola úplne dokonalá, v každom správnom postapo svete sa musí objaviť nejaké Zlo. Môže mať podobu kanibalov, zombií, upírov, alebo človeka. Veď, čo môže byť horšie, než samotný pán tvorstva.
Justin Cronin nám už vo svojej predchádzajúcej knihe s názvom Priechod ukázal, že písať vie. A píše veľa. Občas viac, než je to nutné, takže, ak by sa jeho knihy okresali o pár desiatok strán, určite by to nevadilo. Je to ako stretnúť na ulici utáraného kamaráta. Tešíte sa, že ho vidíte, no keď si pustí hubu na špacír a nie a nie prestať, najradšej by ste sa vyparili. Lenže on rozpráva pútavo, tak pri ňom stojíte, mlčíte, občas sa pozriete na hodinky a divíte sa, ako ten čas rýchlo beží. S Justinom Croninom je na tom čitateľ podobne. Občas je až podivné, do akých maličkostí sa púšťa, no prekvapivo sú každé drobnosti zaujímavé a dôležité. Aj tá najmenšia maličkosť, ktorú zažila niektorá z postáv vo svojej mladosti sa premietne do deja ako dôležitá súčasť príbehu. Je to podobné ako efekt motýlích krídel. V Brazílii si motýľ zatrepoce krídlami a v Texase sa to zmení na tornádo. Tu niektorý z hrdinov v minulosti zažije nejakú drobnú udalosť a ovplyvní tým život ľudí o sto rokov neskôr.
Autor v knihe Priechod (a samozrejme aj jej pokračovaní – v Dvanástke) nevytvoril jeden príbeh. On ich vytvoril množstvo. Množstvo príbehov, množstvo osudov, ktoré chtiac-nechtiac menia existenciu ľudstva.
…a vytvoril aj výrov. Zmutované bytosti podobné upírom, ktoré sa v tajnom laboratóriu vymkli kontrole a rozšírili svoj potenciál po celej Amerike. Ľudstvo sa zaraz stalo ohrozeným druhom a jediným priestorom, kde sa nemuseli obávať útoku výrov, bola plocha pod večne svietiacimi lampami.
Dvanástka, priame pokračovanie románu Priechod, ide v intenciách svojho predchodcu. Znova tu máme veľa postáv. Sú to úžasné a výstižné charaktery, s ktorými sa dá ľahko stotožniť. Nanešťastie je ich toľko, že sa pre čitateľa stane nutnosťou listovanie na koniec knihy, kde sa nachádzajú poznámky s popisom dôležitých aj menej dôležitých osôb. Rovnako ani teraz nie je vhodné príliš si hrdinov obľúbiť. Autor sa s nimi nemaznal, preto nie je isté, či sa vôbec dožijú konca knihy. Spomínate si na Wolgasta z Priechodu? Bola to postava, s ktorou sa množstvo ľudí dokázalo identifikovať. Človek na strane dobra a pravdy. A zomrel! V tretine knihy! Koľko čitateľov muselo byť nahnevaných na autora, že takéto čosi dopustil.
Problémom tu môžu byť aj mená postáv. Sú si také podobné, až občas sa nevie, kto je kto. Tiež však pomôžu záverečné poznámky.
V knihe sú tri dejové línie. Prvá sa vracia do roku Nula. Ľudia sa menia na vraždiacich výrov, celá Amerika je v troskách a len podaktorým sa podarilo vyhnúť sa nákaze a smrti. Celé to pripomína sériu Walking Dead. Silná snaha zachrániť sa, nájsť útočisko, aj keď žiadne útočisko nie je.
Druhá dejová línia je práca na kukuričnom poli a vyznieva ako … práca na kukuričnom poli. Veď, čo iné sa dá na vidieku robiť ako pracovať, občerstvovať sa v prírode chutným obedom a snažiť sa za každú cenu prežiť.
Tretia dejová línia je Osvienčim budúcnosti. Mesto, ktorému vládne diktátor. Zdá sa, že vie ovládať výrov a obyvateľov využíva na neľudskú prácu. Nemôžu utiecť. Nie je kam. On im ponúka ochranu. Cenou je utrpenie.
Všetky tri línie zbiehajú do jedného úchvatného finále. Je úderné a rázne. Autor práve v ňom dokazuje, ako od svojej predchádzajúcej knihy vyzrel.
…a záver? Možno trocha zdĺhavý. Veľa vecí sa vysvetlí. Niektoré budú prekvapujúce, niektoré čitateľ tušil, niektoré sa mu objasnili už počas deja. Samozrejme, nechajú sa otvorené dvierka – v tomto prípade obrovské vráta – aby sa mohlo napísať pokračovanie. Myslím si, že sa naň každý bude tešiť.
V mezinárodním bestselleru Přechod vytvořil Justin Cronin nezapomenutelný obraz apokalyptického světa, zachváceného tajemnou „upírskou” infekcí, pocházející z nebezpečného vojenského experimentu, který se vymkl zpod kontroly. Nakažení lidé se mění ve vraždící monstra, nelítostné, nelidské a nesmrtelné zrůdy, chaos a zmar postupně ovládají jedno město za druhým. Uprostřed vylidněného světa přežívají zbytky těch, jimž se dosud nákaza vyhnula. A s nimi nezřetelné světlo naděje, které se přenese i do pokračování, příběhu nazvaného Dvanáctka. Těhotná lékařka Lila v mysli vytěsní realitu, protože je příliš bolestná, než aby se s ní mohla smířit, a v opuštěném Denveru se dál připravuje na příchod potomka. Válečný veterán Kittridge, který pod internetovou přezdívkou „Poslední strážce Denveru” umisťoval na síť záběry novodobých upírů, musí opustit své opevněné doupě na vrcholku mrakodrapu. Prchá před nakaženými v luxusním sportovním autě s vědomím, že mu brzy dojde benzin. Dospívající April se snaží ochránit život svého malého bratříčka. Ti tři se setkávají uprostřed zkázy, aby zjistili, že nejsou úplně sami… Ve sto let vzdálené budoucnosti zatím Amy a její přátelé, hlavní hrdinové Přechodu, bojují o záchranu posledních potomků lidstva. Jejich nepřítel se však změnil: prvních dvanáct infikovaných totiž usiluje o mnohem víc než jen o povraždění všech živých bytostí na Zemi. (anotace)
- Dvanáctka
- Autor: Justin Cronin
- Překlad: Jana Jašová
- Série: Přechod 2
- Formát: hardback
- Počet stran: 528
- Cena: 399 Kč
- Vydal: Knižní klub, 2013