Conan. Hrdina, ktorý nie je len obyčajnou literárnou postavou. Je symbolom všetkým čitateľov fantasy o dokonalom bojovníkovi, o okúzľujúcom hrdinovi, ktorý svojimi silnými ramenami dokáže zmeniť osud. Je ale aj výzvou pre spisovateľov, ktorí sa snažia pokračovať v diele R. E. Howarda. Ako sa s tým popasoval Christopher Blanc, tak na to nám odpovie jeden conanovský začiatočník.
Volajme ho Newbie. Mladý muž, ktorý sa práve rozhodol, že okúsi taje fantasy literatúry. Meno Conan mu už niečo hovorí. Počul o filmovej kariére guvernéra Kalifornie, vie o existencii internetovej hry Age of Conan, dokonca videl aj pár obrázkov z komixu o tomto hrdinovi. Nakoľko Newbie nechce minúť veľa peňazí, rozhodne sa a kúpi si knižku Conan a první lidé.
Obálka je fajn. Silný chlapík s mečom, nejaká obluda, slečna, ktorá toho na sebe veľa nemá. Na prvých stránkach nájde mapu. Zdá sa mu síce neprehľadná, ale nevadí. Veď, keď sa do príbehu začíta, všetko sa vyjasní. Ešte nevie, že sa mýli, zatiaľ je natešený aj z autorovho nič nehovoriaceho životopisu.
Príbeh sa začína. A začiatok je zaujímavý. Nejaká stará veštkyňa veští dvom čarodejom. V proroctvách sa zjavuje modrooký silák a akýsi strieborný meč. Vzápätí veštkyňa zomiera a nanovo sa narodí. Prečo? – to sa Newbie nedozvie.
Dej pokračuje ďalej a náš milý čitateľ zisťuje pár vecí. To, že Conan a jeho druhovia dokážu poraziť možných aj nemožných protivníkov, že hlavný hrdina veľa nerozpráva, radšej koná. Newbie má však čím ďalej tým viac otázok, na ktoré si nevie odpovedať. Už hneď od začiatku.
Prečo sa duša starej veštkyne musela premiestniť do tela mentálne retardovaného dievčaťa?
Prečo nepriatelia usilujú o Conanov život?
Prečo je názov knihy spojený s prvými ľuďmi, keď sa v diele skoro ani nevyskytujú?
Prečo jeden z čarodejov tak zdiera svojich poddaných?
Prečo …?
Prečo …?
Prečo …?
Newbie je už asi v polovici knihy a zisťuje, že sa mu prestáva páčiť. Chýba mu akási plastickosť deja. Príbeh je napísaný tak lineárne a jednoducho, až pripomína počítačovú hru. Najprv partia tých dobrých zabije obludy, potom sa musí premiestniť, aby zabila ďalšie obludy, potom ich požiadajú, aby urobili toto a hento…. A oni idú, nerozmýšľajú.
Newbie sa začína diviť. Postavy sú bez akéhokoľvek samostatného uvažovania, ako keby v ich hlave bolo veľké prázdno. Autor nemusí byť Dostojevski , ale to by už mal vedieť, že psychologizácia postáv robí dej uveriteľnejším. Pravda, hlavný hrdina je barbar, ten koná pudovo. Ale čo ostatní? Zdá sa, že aj nepriatelia sú tu len na to, aby si do nich mohol Conan pichúť. Väčšinou mečom.
Nášho čitateľa – začiatočníka zarazí aj ďalšia vec.
Je tu množstvo úplne zbytočných postáv. Conan a dvaja jeho verní druhovia idú za dobrodružstvom. Na čo sa s nimi vláči, keď by celé dobrodružstvo zmákol sám?
Na čo je tu také veľké množstvo nepriateľov, keď boje s nimi sú tak nedokonalo opísané? Veď už prvá bitka – námorná – mohla byť tak úžasne spracovaná a autor jej vyčlenil necelých desať strán. A ak by sa náš Newbie viac zamyslel, zistil by, že už tejto bitke chýba akási logika. Prečo sa spisovateľ neporadil s niekým, kto o mori vie viac než len to, že sa v nej dá plávať?
Takto by náš čitateľ mohol pokračovať ďalej. Mohol by možno na každej strane z tejto 230 stranovej knihy nájsť niečo, čo sa mu nepáči. On však radšej prestane, ešte by sa naňho niekto mohol hnevať. Kto?
Určite autor, veď ide o jeho dielo. Potom sú tu ľudia, ktorí sú natoľko sfanatizovaní do Conana, že chcú poznať úplne všetky jeho vzrušujúce zážitky a nevadí im slabé podanie. Táto kniha môže byť dostačujúca aj vlakovým čitateľom. Keď človek mesiace a roky cestuje stále tou istou trasou, časom ho prestane baviť pozerať sa na okolie za špinavým oknom a začne čítať. Conan a první lidé sú veľmi nenáročným čítaním(upozorňujem na slovo veľmi) vhodným do tohto dopravného prostriedku.
Newbie nám posmutnel. Čakal úžasný literárny zážitok a do rúk sa mu dostalo takéto prosté dielo. Možno už nikdy nebude mať chuť vrátiť sa ku Conanovi, prípadne zabŕdnuť do tajov fantasy literatúry. A to je škoda. Veď Conan to nie len táto kniha, ale aj Howardove diela, dobrodružstvá v podaní de Campa, Roberta Jordana, prípadne aj niektorých českých a slovenských autorov ako sú Leonard Medek, či Juraj Červenák.
tomu říkám recenze 🙂
Byť z “recenze”, lépe řečeno z písmen jdoucích za sebou čiší vstek, tak mě to ke koupi podpořilo (sice bych koupil i bez tohodle, ale i tak).Ch. Blanc a píšu to u každého jeho Conana co sem četl, psát umí a po přečtení to člověk pozná. Kdo chce psa bít, hůl si vždycky najde a pokud jde o čtenáře, který Conana jako literaturu evidentně nemá rád, tak to náležitě ze sebe dostane v “recenzi”.”Čakal úžasný literárny zážitok”, jestli v dnešní době někdo čeká u Conana úžasný literární zážitek, tak je blázen. Conan je čistě oddychová četba bez čehokoliv hlubšího.Už se těším až si to přečtu, kritika něčeho co mě baví mě vždy podpoří, abych si pak porovnal své poznatky s tím kdo napsal recenzi.
Porovnavat tuto knihu s Howartom je tazke. Je to ako porovnavat ziacku pracu s vysokoskolskou seminarkou. Ale … aj v Blancovych knihach sa nachadza cosi, co cloveka nuti citat. Akasi nostalgia, romantika – ta v nich je. Pravda je vsak ta, ze v sucasnosti existuju ovela lepsie diela, takze kupovat si tohto Conana je nezmysel. Ale ked kupi kamarat … 😀
A na buduci rok to daju do lacnych knih… :-)) :-))