Nastal čas. Čas vrátiť sa v sedle bujného tátoša Buruška na studené a sychravé pláne, do temných hlbokých lesov, kde za každým spadnutým kmeňom obrovských stromov číha nebezpečenstvo. Nastal čas vrhnúť sa do víru ďalších dobrodružstiev bohatiera Iľju a vernej družiny Kyjevanov. Nastal čas …
… pokračovať v príbehu, ktorý nám načal Juraj Červenák v knihe Bohatýr: Ocelové žezlo. Po monštruóznom finále prvej časti, sa stretávame s Iľjom Muromcom, ostatnými bohatiermi a kyjevským vojvodcom Svjatoslavom v kraji Bulharov. Svoj cieľ splnili, no ich ďalší príbeh sa práve začína. Uzdravujú sa z vojnových zranení, smútia za stratou udatného priateľa a zúria, lebo zlo, ktoré im tú stratu spôsobilo zostalo nepotrestané. Preto, keď im Svjatoslav dovolí vydať sa po stopách zlého čarodeja, sadajú na svoje kone a vyrážajú vpred do ďalšieho dobrodružstva kamsi na sever až k územiu tajomných Čudov. Ešte nevedia, že počas cesty zažijú plno zbesilých akcií, množstvo bitiek, pobijú veľa nepriateľov a dostanú sa až tam, kam sa žiadny smrteľník nedostane.
Autor si tentokrát dal záležať nielen na opisoch akčných sekvencií, ktoré čitateľ dokáže vnímať podobne ako filmové plátno, na ktorom beží hrdinský veľkofilm, ale aj na opisoch historických reálií. Je jasne vidieť, že k dielu pristupoval veľmi zodpovedne, naštudoval množstvá faktografických materiálov, a aj preto sa aspoň prvá tretina knihy javí ako historický román. Neskôr sa však do popredia dostáva mágia, notabene, pri konci už kvôli kúzlam nevidno ani na krok. Veď aj postáv, ktoré dokážu kúzla využívať je tu viac než v prvej časti. Postava čarodeja Tugarina je známa už z Oceľového žezla, no je tu aj pohanský šaman využívajúci zvieraciu mágiu, Baba Jaga, ktorej kúzla sú priam božské a Koščej.
Práve zrod postavy Koščeja a jeho charakter je neskutočne vydareným prvkom v diele. Čitateľ nedokáže určiť, či je hrdinom kladným alebo záporným. Bude síce pomáhať bohatierskej družine, no dieťa by ste mu do opatery určite nedali. Autor nabúrava mýtus Koščeja Nesmrteľného, tak známeho z ruských rozprávok a mýtov. Aj Baba Jaga stratila svoj romantický, rozprávkový pôvab. Tu nie je starou ježibabou, ktorej životným cieľom je dostať Ivana na lopatky, ale divokou besniacou ženou skoro až s nesmrteľnou mocou.
Do úzadia sa však dostáva samotný Iľja. Jeho individualita sa stráca v bohatierskej družine ako jedinečnosť kapitána Picarda medzi Borgami. Je to na škodu, no autor vytvoril hrdinov, pri ktorých síce poznáme minulosť, no konajú vždy ako jeden.
Približne v polovici knihy sa Juraj Červenák akoby zľakol rozsahu svojho diela a isté línie príbehu odstavuje na vedľajšiu koľaj. Láska, ktorá hnala Muromca za dobrodružstvom v prvej časti je preč (možno sa vráti v tretej knihe Bohatýr: Bílá věž), niektoré postavy, pri ktorých čitateľ predpokladal, že sa stanú nositeľmi deja sú nezmyselne zabití, iní zasa dostávajú málo priestoru. Autorovými očami sledujeme len hrdinov, ktorých on chce aby sme videli, o ostatných sa nestará. My mu to však rýchlo dokážeme odpustiť, lebo záver je ešte dramatickejší a fantastickejší než bol v predchádzajúcej časti.
Ku kladom knihy možno priradiť aj obálku vytvorenú Michalom Ivanom patriacu určite k tomu najlepšiemu, čo u nás vyšlo a výdatne vystihujúcu atmosféru celej knihy. Rozhodne ide o kvalitné dielo, ktoré si určite prečítajú nielen tí, ktorí už doma majú prvú časť, ale s pokojným svedomím si ju kúpia aj bohatierski nováčikovia. Tým však odporúčam najprv si do rúk zobrať Bohatiera: Ocelové žezlo. Aj bez nej si síce hrdinskú atmosféru človek užije, no určite sa oplatí vedieť, čo Dračej carevne predchádzalo.
A potom …. nastane čas.
Nastane čas … poobhliadnuť sa smerom k záveru, smerom k Bílej věži.
