Bohatýr 1 – Ocelové žezlo – Červenák Juraj

Niektorí sa ešte pamätáte na dobu, keď sa na hodinách výtvarnej výchovy muselo povinne kresliť ruských bohatierov so samopalmi v rukách. Juraj Červenák sa isto pamätá. Lenže namiesto chlapíkov s červenými hviezdami na baraniciach už vtedy kreslil bohatiera so zachmúreným výrazom a lesknúcim sa mečom.

Červenák Juraj - Bohatýr 1 - Ocelové žezloKaždý národ má svojho hrdinu. Jedny majú Robina Hooda, Billyho Kida, či na jablká strieľajúceho Williama Tella. Bratia ďalej na východ od nás majú Ilju.

V úvode knihy sa s týmto budúcim hrdinom z kmeňa Muromcov zoznamujeme. Je to mrzák, ochlasta a obyvatelia jeho rodnej dediny sa ho štítia. Toto trápenie však našťastie netrvá dlho. Prichádzajú pútnici, ktorí snímu z neho kliatbu. On následne sadne na svojho verného vraníka Buruška a jeho cesta za hrdinstvom sa môže začať. Tak nejako sa to píše v ruských bylinách, tak nejako to spracoval aj Juraj Červenák. Až na to, že on doslova čaruje s textom. Hneď spomínaný úvod čitateľa chytí, vtiahne do deja natoľko, že bude mať problém nedočítanú knihu odložiť.
Autorovo čarovanie však pokračuje ďalej. Nie je jasné, aké pohanské kúzla vložil do tejto knihy, no dielo sa číta neskutočne ľahko a najmä rýchlo. Nie sú tu zbytočné opisy, zbytočné prestávky. Jedna akcia strieda druhú a aby sa čitateľ občas dokázal nadýchnuť autor mu predkladá zopár lekcií z histórie, prípadne jemný bohatiersky humor.
Dielo Bohatýr je historická fantasy – história a fantázia sa tu mieša tak pol na pol. Žiaden vymyslený svet, ani žiadne popieranie fyzikálnych zákonov. Keď Ilja Muromec napichne za jazdy nepriateľa na oštep, ako iní napichujú špekáčik na paličku, jeho kôň má problém s rovnováhou. Postavy, silní to chlapi, nie sú neporaziteľní a vonkoncom nie dokonalí. Dejepisne to autor zvládol brilantne. Len on sám vie, koľko driny mu dalo naštudovať (a najmä získať) všetky tie historické fakty, ktoré v knihe použil. Klobúk dolu pred ním.
Ďalšou chuťovkou je humor. Nie je ho síce veľa, krv a boje tu jasne víťazia, no čitateľovi dokáže na tvári vyčariť jemný úsmev. Napríklad mudrovanie bohatierov nad kúpeľom. Veľmi vhodne je tu využitý náboženský prvok. Sú tu božstvá Varjagov, Slovanov aj islam. Každý hrdina verí v niečo iné, no priateľstvá kladných postáv ani viera nemôže rozdeliť.
Naopak, záporňáci sú zlí a nenávidia tých druhých aj kvôli vyznaniu. Dobro a zlo až na pár nevyhranených postáv je tu jasne definované.
Čitateľ nemá problém vyznať sa v postavách, nemusí obracať stránky aby zistil, kto je kto. Ďalší klad tohto diela.
A má vôbec nejaké zápory?
Ale áno, zopár maličkostí sa nájde.
Dodatky na konci knihy sú zaujímavé (dokonca som si ich prešiel viackrát), no viac by sa hodili ako poznámky pod čiarou. Tým by čitateľ nemusel prevracať listy dozadu a späť.
Druhé malé mínus – dej. Je to typická lineárna fantasy povesť, na ktorú čitateľ po tom, ako knihu odloží na viditeľné miesto vo svojej knihovničke, zabudne. Na čo však nezabudne sú pocity. Pocity, aké prežíval pri čítaní tejto nadmieru dobrej knihy.
Verdikt?
Áno, áno a ešte raz áno. Je to kniha, na ktorú sa oplatí nájsť si čas a nechať sa ňou pohltiť. Okrem toho, je v pevnej väzbe, takže je vhodná aj ako darček pre známeho. Uvidíte, že ak si ju prečíta, svet získa ďalšieho fantasy pozitívneho čitateľa, ktorý bude pokukovať po druhej a tretej časti tejto trilógie.

Sdílet...Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterPin on PinterestEmail this to someonePrint this page

Žádné komentáře

  1. Recenze je to dobrá, akorát nesouhlasím s jednou věcí…já ještě na děj nezapomněl 🙂

  2. nápodobně, tohle je jeden z příběhů na který se nedá zapomenout.

  3. Pokud jde o pocity při čtení knihy, tak nedávno jsem konečně četl Bílou věž a měl pocit nějaké podobnosti této knihy s něčím jiným. A pak mi to došlo. Není to dějem, je to způsobem psaní. Pan Červenák píše stejným nebo velmi podobným způsobem jako David Gemmel (R.I.P)!! Vzhledem k tomu, že u předchozích dílů Muromce ani u Rogana jsem tento pocit neměl, znamená to, že p.Červenák do tohoto stylu jako autor “uzrál”. Proto se těším na jeho další knihy.

  4. JJ – tato kniha mi mierne pripomenula dielo Hledani ztracenych hrdinu od Gemmella. Mylsim si vsak, ze pre Cervenaka je urcite poctou, ked ho prirovnavaju ku genialnemu autorovi hrdinskych pribehov. Cervenak je nieco ako nas slovansky (slovensky) David Gemmell

  5. No s Gemmellom by som to neporovnaval (mozno dejovou liniou, ale nie sposobom podania), to skor k Sapkovskemu. Je to tam citit. Duro by sa mohol snazit vymanit z vplyvu Sapkaca a zacat sa uberat vlastnou cestou. Na tejto knihe sa mi vsak pacila len obalka 🙂

  6. Ogre: Po všetkých tých rokoch stále tá istá obohraná pesnička s napodobňovaním Sapkowského? C´mon, otoč emgetonku v kazeťáku! ;-)Ku Gemmellovi: Mám ho rád, hoci som čítal len asi 5 jeho kníh. Nikdy som však nemal pocit, že by som ho vnímal ako “vzor”.

  7. no jo, třeba do tebe vstoupil jeho svatý duch :-)) ale ne, náměty i způsob psaní máš originální a to já oceńuju. Ilja muromec i bivoj, co by si člověk mohl přát víc. 🙂 no, jedno snad přece. někdy je tý magie trochu moc. v sérii ilji muromce jsi pěkně nakonec ubral a moc to prospělo, bivoj naopak jí měl trošičku víc …no a ještě jedno, v tý muromcový sérii mě utkvěly v paměti nejvíc ty historický reálie do kterých byl zasazen příbeh, ty byly úchvatný … zajímalo by mě, plánoval si to tak?

  8. Racek: Či som plánoval historické reálie? Pravdaže. Bohatier je predovšetkým historický román – hlavne trojka. Inak keď patríš k tým, ktorí chcú menej mágie, potom ťa poteším – román, na ktorom teraz pracujem, je už takmer čisto historický. Nadprirodzené prvky tam sú, ale v ešte nižšej miere ako v Bohatierovi. “Strážcovia Varadínu” budú predovšetkým dobrodružná “řežba”, fantasy prvky to len zľahka ozvláštnia.

  9. 2 Duro: neotocim, nemam preco 🙂 a stojim si za tym co som napisal.2 Idol02: no lebo na celej knihe sa mi paci len obalka 🙂

  10. K Bohatyrovi jsem se dostal az po Bivojovi, ktery me bavil hodne; Ocelove zezlo bylo moc dobre, druhy dil – Draci carevna me osobne ponekud zklamal – ty “pohadkove” realie, baba jaga, chaloupka na noze 🙂 osobni zapojeni bohu do deje atd. uz pro me byly proste prilis pohadkove, pres jejich drsnou podobu; treti dil opet vyborny, hodne mi pripomnelo spis J.R.R.Martina…kazdopadne spokojenost, panu autorovi preji hodne zdaru… jsem rad ze jsem se nechal presvedcit k nakupu 🙂

Zveřejnit odpověď