Dragon Age 1 – Ukradený trůn – Gaider David

V roku 1998 sa podaril na poli počítačových hier zaujímavý počin. Kanadská firma Bioware uviedla na trh hru Bladur`s Gate a tisícky hráčov uväznila na množstvo hodín pred monitory do svojich tmavých izieb. Závesy na oknách zatiahnuté, rolety pre istotu tiež stiahnuté, to aby ani jeden slabý lúč Slnka nenarušil tajomnú atmosféru miestnosti a hráč mohol nerušene prežívať Príbeh. Príbeh naozaj s veľkým P – o zrade, láske, pomste, o moci.
Táto hra si vydobyla slávu a zapísala sa veľkými písmenami do zlatého fondu počítačových hier a dodnes ju mnohí považujú za neprekonanú.
Firma Bioware však nezaháľala a pokračovala vo svojom víťaznom ťažení na poli RPG. Icewind dale, hry zo sveta Star Wars, Jade Empire, Mass Effect a konečne aj Dragon Age: Prameny sú jej úchvatnými produktmi.
Čas neúprosne napreduje a ľudia, ktorí vo svojom mladom veku hrali ich prvé hry sú dnes už starší, majú menej času na tento typ zábavy a ich predveké PC zostavy už nové gamesy nezvládajú. Aj pre nich pripravil David Gaider, jeden zo scenáristov tejto firmy, príbeh zo sveta Dragon Age. A keďže práve Gaider patril medzi jedných z tvorcov hry Bladur`s Gate, príbeh v tejto knihe s ňou v ničom nezaostáva.
Ocitáme sa vo Fereldenskom kráľovstve, ktoré trpí pod nadvládou Orlesiánskeho cisárstva. Len málokto sa opováži vzdorovať krutému uzurpátorovi. Medzi nich patrí aj Moira, matka hlavného hrdinu a bývalá kráľovná Ferelderu, so svojou neveľkou armádou rebelov. Je však zákerne zabitá a sloboda celej zeme sa ocitne v rukách jej mladého syna Marika. On je jedinou nádejou uboleného kráľovstva, no musí prejsť množstvom krutých skúšok, aby dokázal pokračovať v matkiných koľajach.
Premena mladého kráľoviča z rozmaznaného decka k obávanému bojovníkovi so schopnosťou využívať svoju autoritu, sa vinie príbehom plným bojov, lásky, zrady a priateľstva. Už od prvých viet je jasné, že Gaider nechcel nijak experimentovať a rozprestrel nám príbeh hodný Tolkiena. O odkazy na Pána prsteňov čitateľ zakopáva na množstve strán. Okrem večných bitiek a putovania hrdinov sú to napríklad aj opustené trpasličie chodby ukrývajúce v sebe číhajúce zlo. Skupina trpaslíkov hľadajúca v týchto chodbách svoju hrdinskú smrť zasa pripomenie Gotreka Gurnissona – vznetlivého, sarkastického hrdinu zo série Warhammer. Tieto inšpirácie ale nie sú na škodu, nejde o žiaden plagiát, iba o jednoduché a dobré fantasy z vymysleného stredovekého sveta. Dej má tú správnu atmosféru a dokáže čitateľa pripútať k sebe na pár príjemných hodín.
Napriek týmto kladom má kniha aj zopár záporných vlastností. Určite nepoteší rýchle ukončenie príbehu, kde nám na pár posledných stranách autor jednoducho dovysvetlí, kto ako zomrel, kto si koho zobral, kto je koho otcom. Taktiež niektoré bitky sú napísané formou skráteného vysvetlenia, ako vlastne prebehli. Ide o finálne, rozhodujúce boje, ktoré by si čitateľ želal užiť si. Nie je jasné, čo donútilo Davida Gaidera takto postupovať, no ak by mala kniha o polovicu viac strán, výsledný efekt z nej by bol lepší. Kto čaká, že magické súboje budú na každej druhej strane, tiež nebude nadšený. Okrem liečby sa kúzla využijú iba na konci knihy, pri jednom nie dlhom súboji.
Napriek týmto výhradám však ide o jednoduché a dobré čítanie, ktoré neponúka síce nič viac, no príjemne sa pri ňom dá relaxovať. Autor používa ľahký jazyk, čitateľ netápa v deji, nemusí sa vracať späť, lebo zabudol kto je kto.
A komu je určená táto kniha? Tí, ktorí hrajú, dohrali, prípadne budú niekedy v budúcnosti chcieť hrať Dragon Age: Prameny si knihu užijú. Všetci, ktorým v hrudi tlčie dobrodružné srdce poháňané RPG pozitívnou krvou si na nej zmlsnú. Tí, ktorí nemôžu, prípadne nechcú mať s akoukoľvek formou hrania nič spoločné, by sa však tejto knihe tiež nemali vyhýbať. Veď čo v našom uponáhľanom svete poteší človeka viac ako odpútanie s od reality, trebárs do sveta Thedas, kde draci brázdia modrú oblohu?