Brian Evenson vtrhol do našich pokľudných hororových vôd sťa víchor. Niektorým zdvihol žlč, iných nadchol a ďalší odhodili jeho poviedky do kúta s tým, že im stačia vlastné ťažké sny. Ku ktorej skupine sa zaradíte Vy?
Ak nájdete odvahu a začítate sa do Evensonovej zbierky poviedok, zažijete atak na každý zo svojich piatich, šiestich a možno aj siedmich zmyslov. Budete sa pýtať, kam sa podela logika či zdravý rozum a napriek úpornej snahe sa nedokážete ubrániť strachu a panike. Zistíte, že sa točíte dokola v bludnom kruhu a nenachádzate cestu von. Nedokážete ani rozoznať, čo je skutočnosť a čo výplod fantázie. Takže moji drahí, máte dosť odvahy ponoriť sa do týchto príbehov?
Príbehy plné života a smrti
Doupě je pod zemou. Na povrchu je otrávený vzduch ktorý by ma / nás zabil. Žijem / žijeme, a na konci nášho času vtisneme svojmu nasledovníkovi do mysle všetky naše spomienky, skúsenosti. Do mojej hlavy boli vtisnutí aj naši predchodcovia. Je potrebné zachovať všetkých v pamäti, možnože raz, ich znovu vytvoríme. Ak dorazí záchrana. Ak nejaká záchrana existuje. Ako je možné, že Horak môže žiť na povrchu?
Zhroucení koně
Sugg to dostal a rana silno krváca. Klušeme po ceste už moc dlho a Suggova chajda nikde. Kone sa už vlečú sotva krokom a mne ubúdajú sily. Budeme musieť prespať v jaskyni. Čert ber celú chatrč! Nikdy ju nenájdeme. Sedíme unavení. Sugg už stratil toľko krvi… Černá kůra, čo mal ten príbeh znamenať? Sugg kamsi zmizol a ja netuším, či stále žijeme.
Nespravil som nič zlé, iba podal Hlášení. Presne takto to chceli. Jednako mi hodili na hlavu vrece a v bezvedomí, ma hodili do kobky. Sú väzni a dozorcovia skutoční? Budem aj o tomto musieť podať hlásenie? Nateraz mi dajte pokoj, musím premýšľať, akými slovami ho podám…
Trestej bývala Wilsonova a moja hra. Volám sa Willem a pri Trestej som prišiel o veľa. Lenže Wilson netuší, že na každého raz dôjde.
Zhroucení koně, sú divné. Náš dom je divný. Každé ráno nachádzam iné okná, dvere, miestnosť je jeden deň väčšia a potom menšia. Dokonca netuším, koľko mám detí. Tri či štyri? Každé ráno počítam postele… A tie kone. Boli ležiace zvieratá mŕtve či iba spali?
Operácia ma zmenila. Nie. Zmenili to už vyšetrenia. Po nich zmizlo moje staré ja. Čo to so mnou spravili? Prišli Tři potupy a asi ešte stále nekončia.
Vymyla mi mozog. Stal som sa bábkou v jej rukách. Takmer ma zabila a nepomohla mi. Už je to v poriadku a dokonca bez nej dokážem žiť. Všetučko sa zmenilo rozhodnutím prijať volanie z neznámeho čísla. Volala ona. Vraj ju vyhodia nejaká Sekta a potrebuje ma. Budem mať silu vzdorovať?
Ak na dovolenku, jedine do Európy a najlepšie bude nejaké Přímořské letovisko. Slečna Pickaverová má svoj vlastný program a ja…sledujem spoza okna všetky divné udalosti, ktoré sa v hoteli dejú. Čo za postavy to v noci vidím a je tá tmavá kopa niečoho skutočne mŕtva?
Udomácňujeme sa na planéte plnej prachu a hľadáme bohaté nálezisko. Vrty nič neukazujú a Prach navôkol mi preniká do tela každým pórom. Niektorí asi zošaleli. No je možné, že šialenec som ja…
Je normálne mať nahratý zvuk srdca nenarodeného dieťaťa v plyšovej hračke?
Méďa Srdcík™ takého medvedíka zasiela. Nuž, kúpiť si plyšáka je jednoduché. Lenže zbaviť sa hračky a nikomu pri tom neublížiť… to je oveľa ťažšie.
Z neba padá drobný prach, ostrý jak šmirgľový papier a zraňuje ma. Obrušování neujdem, neukryjem sa. Ničí oblečenie, kožu, mäso aj moje vedomie. Prišlo tvrdé precitnutie. Neviem, či zostať v izbe, či odísť. Čakať – nečakať? Prečo sa musím, doprdele, rozhodnúť?
Bolesť rúk mi nedovolí spať. Konečne som našla polohu, v ktorej zaspím. Potrebujem k tomu chlapa s dvomi rukami. Avšak nebude to môj manžel… Strnulost ma umára, a ja viem, čo urobím!
Dojet až za Reno je väčší problém, než sa zdalo. S otcom sme sa nevideli roky a ani teraz veľmi netúžim ísť domov. Povedal, odídeš, keď ti to ja dovolím a nevrátiš sa sem bez môjho súhlasu. Je toto dôvod kvôli ktorému tu blúdim už celé hodiny a nenachádzam cestu domov?
Zásobovači ponúkajú mäso. Je fuk z čoho je. Stačí, že je čerstvé. Keď moja suseda vyslovila želanie, že chce Jakoukoli mrtvolu, nepočítala s tým, ako si jej prianie zásobovači vysvetlia. A teraz sú tu a pýtajú sa mňa, či si želám akúkoľvek mŕtvolu…
Straší či nestraší na zadnej verande? To zistím až vtedy, ak si niečo šľahnem. Ale ja predsa drogy neberiem. Alebo áno? Úpění je to jediné, čo mi utkvelo v mysli. To jediné, na čo si aj po rokoch spomínam.
Podivný zvuk ma donútil vstať z postele. Ešte som nespal, no… možnože spal a zobudil ma alebo som práve zaspával? To je fuk. Dôležité je to otvorené Okno v obývačke a tajomná postava, ktorá sa pre mňa isto iste vráti a zoberie ma so sebou. Živého, či mŕtveho.
Kto som a kde? Je to nemocnica a naozaj sedí pred dverami policajt? Moji rodičia sú mŕtvi, no vraj mi najali právnika. Načo ja potrebujem právnika? Zabil som snáď niekoho? Ležím a čakám, kým to v mojej hlave spraví Cvak a ja si spomeniem.
Nils dostal kameňom do hlavy. Je mŕtvy, nie je mŕtvy…netuším, pretože ho v tme nedokážem nájsť. Zobudilo ma Kapání krve. A sen, ktorý sa mi zdal, o jazdcovi na koni, ma znepokojuje. Rovnako aj to, že Nils zrazu sedí na strome a vôbec nevyzerá živo. Bojím sa zaspať, lebo čo ak mi ublíži?
Obavy, strachy, hrôzy a iné radosti
Brian Evenson necháva podstatu vecí na čitateľovi. Nepovie pointu, nepovie jasne, o čom má poviedka byť. Tu máš, človeče, domysli si, príď sám na to, čo ti rozprávam za príbeh a o kom… Dokáže dokonale využiť zmätok, paranoju, vzbudiť pocity neistoty a najmä strach. Chvíľami netušíte, či sa postavám všetko zdá, či to skutočne prežívajú. Sú živé? Mŕtve?
Musíme čítať ďalej, prahneme po odpovediach, no tie neprichádzajú. Poviedky sú plné napätia, nevyslovených myšlienok a boja. Autor prostredníctvom textov čitateľov dokonale ovláda. Hororová atmosféra, bytosti, ľudia, drobnosti vôkol… sú mätúce a hranice šialenstva prechádzajú z hrdinov na čitateľa. A vy, ponorení hlboko v kresle, si zrazu nebudete istí, čo za realita sa okolo vás rozprestiera. Príbehy, ktoré sa moc nelíšia od najhoršej nočnej mory, však majú svoju hĺbku a práve svojou nejednoznačnosťou, variabilitou a rozpoltenosťou vás budú nútiť nad nimi aj naďalej premýšľať. Kto je normálny a kto šialenec?
Evenson nám zemito ukazuje, ako nás veci z ktorých máme strach, zároveň nesmierne priťahujú. Bolesť, samota, rozhodnutia… lebo čo keby sme sa rozhodli zle? Pracuje aj s ďalšou prirodzenosťou, a to je nespoľahlivosť našich zmyslov a pamäte. Čím väčší stres, tým viac sa mení naše vnímanie a spomienky. Všetko sa točí dokola, čoraz rýchlejšie a nám sa motá hlava. Nedokážeme uchopiť svet za správny koniec, a len bezradne čakáme na pomocnú ruku.
Evenson nestavia svoje príbehy na atmosfére, mystike a strachu. On vo svoj prospech využíva najobyčajnejšie každodenné udalosti. Nehody, samota, úrazy, či nudná cesta autom. Každú drobnosť dokáže využiť na vytvorenie pocitu nepokoja z toho, čo príde.
Je jedno, s akými hrôzami sa Evensonove postavy stretávajú. Ich najhorším nepriateľom je zmätené vnímanie reality a samých seba vo vzťahu k okolitému svetu. Ak máte radi horor či thriller, určite nevynechajte možnosť zoznámiť sa s Brianom Evensom. Neprečítať si jeho nevšedné poviedky by bola naozaj škoda.
P.S.
Na konci knihy nájdeme poznámky prekladateľa. V ňom Jakub Němeček čitateľovi priblíži mnoho vecí, ktoré pomôžu lepšie pochopiť kontext prečítaných poviedok na pozadí kultúrnych a sociálnych rozdielov. Veľmi poteší aj krátky medailónik autora.
