Dva pohľady na návštevu Andrzeja Sapkowského

Ivan: Ako to už vo svete býva – výrazné osobnosti vyvolávajú medzi ľuďmi kontroverzné názory. A tento fakt sa nevyhýba ani fantastike. Poľský spisovateľ Andrzej Sapkowski takou výraznou osobnosťou vo fantastike je. Aspoň v Európe určite. Z niekoľkých interview a pár návštev na blízkych conoch si už mnohí naňho utvorili svoj nemenný názor. Neboja sa odmietavých vyhlásení a hodnotení. Nedávno som mohol Andrzeja znova zažiť v reále na autogramiáde v bratislavskom Brlohu – baviť sa s ním, môcť poznať jeho názory, zažiť jednoducho tú ľudskejšiu stránku autora kvalitnej fantasy.

Videl som človeka, ktorý kvôli propagácii vlastnej knižky prišiel do Bratislavy na pozvanie vydavateľa (Slovartu) a dosiaľ najväčšieho predajcu jeho knižiek na Slovensku (kníhkupectva Brloh). Cestoval mnoho hodín vlakom, aby sa po príchode ubytoval a za dvadsať minút už bol pripravený na dve televízne interview pre najväčšie slovenské televízie. A po nich ďalšie interview pre rozhlas a noviny. Keď si “po práci” sadol konečne na večeru, bol to zhovorčivý príjemný chlapík, ktorý vedel, že až nasledujúci deň ho čaká skutočná práca a že sa potrebuje predovšetkým dobre vyspať.

Za jeho “natrieskaný” program nasledujúceho dňa treba zložiť klobúk najmä organizátorom – tlačovka s najväčšími médiami, exkluzívny obed s poľským veľvyslancom – to mu aj podľa jeho vyjadrení pri mnohých návštevách iných krajín nedopriali. Veľmi často býval iba významným menom na programe akcie, bez náležitej pozornosti. Autogramiáda v kníhkupectve Brloh je kapitola sama o sebe. Slovenský vydavateľ bol očividne spokojný a nátresk ľudí, ktorí sa celú hodinu menili pred podpisujúcim sa perom svojho srdcového autora, svedčil tiež o neustálej popularite poľského spisovateľa.

Ako sám Andrzej Sapkowski povedal: “Ľudia boli slušní a ohľaduplní, netlačili sa k môjmu stolu a nechali ma pokojne podpisovať, to sa mi často nestáva.” Ani na druhý večer sa však neobjavila tá vraj “arogantná a v liehu naložená” postavička, ako sa to občas medzi scifistami traduje. Andrzej na seba vyzradil, že má šľachtický pôvod, niektoré jeho vyjadrenia môžu vyplývať aj z tohto faktu, preňho je však dôležitá česť, pravdovravnosť a otvorenosť.

Jeho knižky sa čítajú v Nemecku, Španielsku, Portugalsku, či Rusku. A prečo nie v angličtine? Vydavatelia v tomto “rajóne” sa vraj vyjadrili, že preložiť Poliakovu fantasy do angličtiny je ako nechať písať Eskimáka o zebrách… V každom prípade my, čo sme Andrzejove knižky čítali, vieme, že aj tí Eskimáci môžu niekedy vedieť o zebrách viac ako domorodci. A my, ktorí sme Andrzeja Sapkowského nedávno v Bratislave zažili, vieme, že jeho profesionálne vystupovanie je priamo úmerné profesionalite organizátorov. Kiežby sa takáto profesionalita na Slovensku rozšírila – tak medzi ďalších organizátorov, ako aj ďalších vydavateľov a v neposlednej miere aj autorov. Lebo slovenská fantastika asi potrebuje najviac práve tejto ingrediencie…

Martin: Nikdy som nebol organizátorom conu. Okrem Istroconu 1999, na ktorom bol Andrzej, som sa nikdy nemusel starať o zahraničného hosťa. Preto som si až teraz uvedomil, že pozvať si super spisovateľa neznamená len zaplatiť mu letenku, nocľah a výdavky a tešiť sa, že kvôli nemu na con príde o pár desiatok fanúšikov viacej. Brloh (po skúsenostiach z Istroconov v SÚZE s hosťami ako Raimi, Resnick, Harrisson, Sheard, Parker, či Howe) a Slovart nedávno predviedli, že práve toto chápu inak. Počas návštevy Andrzeja Sapkowského v Bratislave som mal možnosť vidieť na vlastné oči profesionálov v akcii. A ukázalo sa, že keď je taký hostiteľ, hosť nezaostáva.

Andrzej prišiel predovšetkým propagovať svoje knihy, trpezlivo odpovedal na nekonečné a často sa opakujúce otázky novinárov, plnil želania svojich pozývateľov, sršal vtipom a tak trochu si užíval, že je stredobodom pozornosti. Na oplátku mu zase boli splnené jeho želania. Napríklad aj pomocou pri hľadaní tých správnych rybárskych potrieb, pretože ako Andrzej povedal: “My, muškári, sme medzi rybármi to, čo sú majitelia Mercedesu medzi automobilistami…” K filmovému a seriálovému spracovaniu Zaklínača sa Andrzej nechcel vyjadrovať, pretože to považoval za neprofesionálne a tiež nemužské: “Ako keby manžel po svadbe nadával na svoju ženu.” Preto otázku niekoľkokrát odbil klasickým: “Ďalšiu otázku prosím”.

Latinčinu vo svojich knižkách neberie smrteľne vážne, je tam na to, aby vytvorila stredovekú atmosféru a aby zostalo čitateľovi aj niečo skryté. Andrzej ju vraj nikde nepoužíva v dôležitých úsekoch príbehu. Navyše nerozumie, prečo tak čitateľom vadí, keď im v predošlej ságe nevadila elfština.

Podľa zákulisných informácií Andrzej do zmluvy zakotvil, že slovenská Veža bláznov môže vyjsť až po vyjdení českej a preto musel Slovart s predajom už vytlačenej knihy čakať. Autor to potvrdil a zdôvodnil tým, že Slovart bol pri rokovaní až druhý a preto by podľa neho nebolo čestné, keby dovolil vydať knihu najprv jemu. Navyše nepredpokladal, že by sa Karolovi Chmelovi podarilo knižku preložiť skôr ako českému prekladateľovi Stanislavovi Komárkovi. S dvojkou však už môže byť všetko ináč…

Riaditeľ Slovartu Juraj Heger prezradil, že „Veže bláznov“ vyšlo veľmi pekných 3000 kusov (iná poľská knižka zrejme môže o takom náklade iba snívať) a už sa predala tretina (v internetovom kníhkupectve Martinus bola knižka na siedmom mieste a v Brlohu na ôsmom, pričom v prvej dvacine sa meno Sapkowski objavuje okrem toho ešte štyrikrát…) Celkovo návšteva splnila svoj účel. Snáď sme aspoň trochu prispeli k tomu, aby k trojici bestsellerových fantasy autorov v slovenčine (Tolkien, Rowlingová, Pratchett) pribudol ďalší, tentokrát zo slovanského prostredia.

Martin Králik & Ivan Aľakša (časopis Fantázia)