Chcel by som byť conovským nováčikom. Chcel by som znova prežívať rovnaké pocity, ako tí, čo sa prvýkrát pripojili k takmer osemtisícovému davu a zabávali sa na AnimeSHOW/GAME EXPO 2011. Ten sa konal 18. až 20. marca v bratislavskom Istropolise. Pár conventions (stretnutí, zjazdov) už mám za sebou a počas týchto dní som nechodil po Bratislave s pusou otvorenou od údivu. Napriek tomu môžem povedať : „AnimeSHOW sa vydaril.“
Správny con musí spĺňať tri zásady. Vymyslel som si ich sám, no dúfam, že budete so mnou súhlasiť. Sú to tieto:
- Stretnutie s priateľmi
- Zábava
- Načerpanie inšpirácií
AnimeSHOW dokázal všetky moje tri požiadavky splniť a myslím si, že rovnako splnil aj požiadavky ostatných účastníkov. Veď koľkí z nich sa tam stretli s priateľmi, ktorých vidia raz za rok (raz za pol roka, ak chodia aj na jesenný IstroCON)?! Koľkí z nich sa tam stretli s kamarátmi zo sociálnych sietí prvýkrát v živote?! Ich príjemné debaty v čajovni, pri občerstvení, pri hraní kariet, stolových hier, alebo len tak – diskusia skupiniek stojacich/sediacich na chodbách zaplnila budovu Istropolisu na celé tri dni. Aj stretnutie so spisovateľmi a osobami známymi z popkultúry bolo príjemné. Veď aj ich môžeme považovať za priateľov – pomocou ich kníh, kresieb, hier a podobne. Škoda len, že pán Sapkowski, hlavný hosť conu, nemohol prísť.
Čo sa týka zábavy- tej tam bolo nadmieru. Filmy, cosplay, karaoke, laser show, počítačové a konzolové hry, streľba z airsofrových zbraní. Niekto si nasadil 3D okuliare a strieľal zverstvo pobehujúce na veľkej plazmovej obrazovke, ďalší schytil do rúk štetec a maľoval postavičku z Warhammera. Iní si sadli za stôl a skúšali nové hry. Personál im ochotne vysvetlil pravidlá, dokonca si s nimi aj zahral. Šermiari tam predvádzali, ako sa mečmi dá nasekať mäso na „vepřo, knedlo, zelo“, bojoví majstri zasa ukazovali svoje umenie, až im palice praskali pri úderoch o dlážku.
Súťažilo sa. Vo všetkom možnom. V DDR, v Magic The Gathering, kartovej hre World of Warcraft, Pokémon, či Yu-gi-oh. Hrala sa obľúbená hra Yakuza, boli turnaje v PlayStation hrách. Tí, ktorí neholdujú takejto forme zábavy, išli si sadnúť na podaktoré z množstva prednášok, ktoré tam boli. Slovo prednáška síce u študentov vyvoláva zimomriavky, no tentokrát na ne chodili s radosťou. Veď zistiť, ako pred tridsiatimi rokmi vznikal film Star Wars: Empire Strikes back, vypočuť si prednášku o o bondage (18+ only), či rozbor Zaklínačovho sveta z úst Františky Vrbenskej, to naozaj stálo za to. Takýchto prednášok tam bolo neúrekom. Miestnosti boli vždy plné, dokonca stalo sa aj to, že ma dnu nepustili, nakoľko tam už bola hlava na hlave. Rovnako to bolo aj s kinosálou, kde sa sedelo úplne všade. Okrem pohodlných sedadiel to najčastejšie boli schody, slečny sedeli priateľom na kolenách a tí, čo tam nemali nikoho a ich zadná časť tela sa nepomestila nikam, museli stáť. Aj takých bolo veľa. Najmä v sobotu poobede bol Istropolis tak preplnený, až som si bol istý, že to statika budovy nemôže vydržať. Ale vydržala.
Okrem zábavy (prevažne mladí) ľudia prichádzali načerpať si z množstva zdrojov inšpirácií, ktoré im AnimeSHOW/ GAME EXPO ponúkal. Amatérski tvorcovia počítačových hier diskutovali na prednáške o tvorbe nezávislých hier, prípadne sa mohli zasnívať, že raz možno aj oni budú stáť pri tvorbe takých špičkových vecí ako Dragon Age II, Dead Space 2 a podobne. Spisovatelia – začiatočníci si mohli užiť literárny workshop, fanúšikovia cosplay zasa isto-iste obkukali od svojich kamarátov nové kostýmy. Scifisti si po návrate domom pustili svoju Battlestar Galacticu, či schytili do rúk Dunu a znova ju začali čítať. Ale to až v nedeľu podvečer, keď sa stretnutie fanúšikov popkultúry skončilo a oni sa museli vrátiť späť k svojim mamám, priateľkám, manželkám, alebo na internát, kde mohli spolubývajúcim donekonečna rozprávať, ako dobre na AnimeSHOW bolo.
Tento ročník si znova udržal svoju kvalitu. Možno sa našlo pár maličkostí, ktoré neboli doladené do úplnej dokonalosti. Občas zahaprovala technika – nedala sa spustiť ukážka z filmu (a keď už išla, chýbal zvuk). Našla sa prednáška, z ktorej som odchádzal s rozporuplnými pocitmi (a nebol som sám), počas prvých piatkových prednášok sa ešte robili posledné úpravy. To však už boli len drobnosti a nikoho neznechutili. A keď aj náhodou áno, určite, keď príde o rok (o polroka na IstroCON), tieto nedokonalosti už nenájde.
Fotil Ján Žižka.