Istrocon / Parcon / Comics Salón 2012

Pred rokom som tam bol a tento rok som sa už ani nerozhodoval, či ísť alebo nie. Istrocon je Mekkou všetkých slovenských geekov, nerdov, fantastov, otaku a čo ja viem, koho ešte. Tohtoročný con však nebol čisto slovenský. Často sa v dave ľudí ozývala čeština, za čo mohlo aj hosťovanie Parconu, čo je putovná akcia poriadaná Československým fandomom.

Ako som v ten piatok poobede stál pred budovou Istropolisu, napadlo mi, či mám vôbec vstúpiť. Vedel som totiž, že ak to urobím, na tri dni budem pohltený v jeho útrobách a atmosféra podujatia sa mi bude valiť žilami zúrivejšie než adrenalín pri bunjee-jumpingu. Už pri vstupe postávalo viacero hlúčikov pestrofarebne oblečených ľudí, ktorí sa oduševnene rozprávali o všetkom možnom a… na tvárach mali úsmev. Zabudli na všetky problémy a ich jedinou úlohou bolo baviť sa. Tak som sa rozhodol, že budem nasledovať ich príklad a pravou nohou som vkročil dnu.

Mal som ešte chvíľu čas, než začala prednáška, ktorú som si vybral. Rozhodol som sa preto obísť čo najviac. Nepomer toho, čo všetko som si chcel kúpiť a množstva financií v peňaženke, ma donútil zriecť sa stolovej hry Descent (aj tak raz budeš môj!), skoro skutočného svetelného meča, ako aj trojdňovej stravy. Čo už – prežijem aj na lacných keksoch. Aj keď mojím prvotným plánom bolo, že tento rok u mňa nebudú prednášky prioritné a budem viac vychutnávať atmosféru (to znamená čumieť na všetko, čo sa deje), nestalo sa tak. Dokonca som počas niektorých prednášok bol nútený sedieť na zemi, nakoľko sála bola preplnená (pozdravujem Jana Štvrtinu a verím, že budúci rok bude mať História mágie pokračovanie). Pravda, počas iných prednášok sa nezaplnili ani len všetky stoličky, nebolo to však preto, že by boli zle pripravené, alebo mali horšiu úroveň. Jednoducho – v rovnaký čas sa diali aj iné, pre väčšie množstvo ľudí, zaujímavejšie veci. Už pred pár rokmi som sa zmieril s tým, že nie je fyzicky možné zúčastniť sa všetkého, čo IstroCon ponúka. Chcelo by to naklonovať. To by som možno stihol aj vegánske hody, ktoré sa v sobotu konali, a na ktoré sa hladná istroconácka mládež išla zadarmo najesť. Väčšina si však vybrala blízke stánky s občerstvením. To preto, aby sa príliš nevzdialili a náhodou niečo nezmeškali. Trebárs literárny workshop, stretnutie s Mitsuhsa Ishikawom, tvorcom Ghost in The Shell, alebo film Iron Sky. Ja som zasa nemohol chýbať na krste antológie Čas hrdinov a nového románu od Juraja Červenáka.

Je zaujímavé, ako sa na tomto cone dokázali spojiť dva svety. Svet mládežníkov so svojou záľubou v anime a manga, so svojimi konzolami a kartovými hrami. 3D strieľačky rozpaľovali procesory notebookov, na DDRkách nestihol oschnúť pot tancujúcich dievčat . V Laser Game strieľali po sebe chalaniská, súťažilo sa v karakoe ako aj v Cosplay. Naopak, starší účastníci , zväčša sediaci na prednáškach Parconu, spomínali, debatovali o knihách a v nočných hodinách okupovali bratislavské lokály. To bol ich svet, dokonale prepletený so svetom mladých. Objavili sa tu tí, čo v slovenskej a českej fantastike niečo znamenajú. Jiří Walker Procházka bol neprehliadnuteľný, Juraj Červenák ste mohli spoznať podľa toho, že držal v rukách svoju kopiju a štít. Kde tu bolo v dave vidno Leonarda Medeka a Martina Králika bolo naopak vidno všade. Porozprávať sa dalo aj s Ivanom Aľakšom, Alexandrou Pavelkovou, Vladom Ríšou, Petrou Neomillnerovou a množstvom a množstvom ďalších. Udeľovala sa Cena Karla Čapka, ako aj Cena Draka.

Po troch dňoch ma Istrocon pustil zo svojich pazúrov. Aký vlastne bol? Česi majú na to milý výraz – báječný. Nebol dokonalý, to určite nie. Kde – tu som počul občasné reptanie na slabšiu kvalitu filmov. Men In Black 3 sa vraj sekal, v SW: Clone Wars chýbali titulky a ani premietaný Avengers príliš veľa ľudí neoslovil. Nikto ale nemohol povedať, že by sa počas týchto dní necítil v budove Istropolisu dobre.

Táto akcia bola dôstojným zakončením leta. A to doslova. Po nej sa ochladilo a z oblohy začalo smokliť. Akoby mi počasie chcelo dať najavo, že už treba byť doma. Treba sa zabaliť sa do deky, do rúk si zobrať tú správnu knihu, o ktorej sa na cone hovorilo, rozložiť si tú správnu stolovú hru, ktorú som si tam (ne)kúpil, prelistovať si ten správny komiks. A trpezlivo čakať na ďalší september.

Přečtěte si i druhou reportáž z akce

Marian Kubicsko (redaktor)

marian.kubicsko@fan­tasyplanet.cz