Osamělý jezdec

Možno aj preto sa Jerry rozhodol, že keď to nejde podobrotky, musí to ísť pozlotky, a svojím producentským dohľadom zaštítil projekt tvorcov, s ktorými úspech už zakúsil. Gore Verbinski a Johnny Depp. Dve mená, ktoré mu priniesli Pirátov a zaistili každé ráno spolu s miskou cereálií aj nové Ferrari. V brandži sa tomu hovorí „stávka na istotu“. Nič sa nemôže pokaziť, em áj rajt?

Do mestečka Colby sa po dlhých rokoch vracia právnik a bývalý texaský ranger John Reid, aby navštívil svojho brata, ktorý poslanie muža zákona stále vykonáva. Pokojnú cestu vlakom však naruší skupina banditov, snažiacich sa oslobodiť svojho vodcu Butcha Cavendisha, ktorého v Colby čaká šibenica. Tento zámer sa im podarí, a preto je John nútený oprášiť rangerský odznak a spolu so svojím bratom a niekoľkými zástupcami sa vydať zločincovi po stope. Výprava sa však končí drasticky – muži padnú do pasce a sú neľútostne postrieľaní Cavendishovou bandou. Stane sa však niečo, čo nikto nezamýšľal. Tonto, indián z kmeňa Komančov, ktorý má svoj vlastný dôvod, prečo chce Cavendisha mŕtveho, na popud veľkého indiánskeho ducha vráti Johna späť do sveta živých. Spoločne sa potom táto nepravdepodobná dvojica vydáva na trestnú výpravu. Butch Cavendish však nie je jediným protivníkom, ktorému musia čeliť…

Prečo to nepovedať hneď na začiatku: Osamelý jazdec už vyše roka smrdel prúserom na sto honov. Ako náhle sa o ňom na internete objavila nejaká správa, bolo takmer isté, že sa bude týkať problémovej produkcie. V priebehu niekoľkých mesiacov sme tak čítali informácie o tom, ako kravaťáci u Disneyho znižujú filmu neuveriteľne nafúknutý rozpočet, ako ho Verbinski aj napriek tomu pravidelne prekračuje (odhaduje sa, že celá tá sranda stála približne 250 miliónov dolárov… v čom nie sú zahrnuté náklady na reklamu, ktorá zhltla zhruba ďalších 150!) a ako je neustále pozadu, čo sa filmovacieho rozvrhu týka. Nehovoriac o tom, že už samotný námet pôsobí ako niečo, do čoho by súdny producent pri zmysloch nenalial viac ako stovku. Adaptácia westernového seriálu z 50. rokov minulého storočia? Natočená ako dobrodružná zábava pre celú rodinu? Za 250 mega?! Jerry, že ty si si už zase zabudol dať tabletky?

Nuž ale, toto všetko sú iba zákulisné čachry, ktoré diváka absolútne nemusia zaujímať. Ak je výsledkom dobrý film, sú podobné problémy ospravedlniteľné. Bohužiaľ, Osamelý jazdec naplnil všetky zlovestné predzvesti, ktoré ho predchádzali.

Gore Verbinski bol zrejme odjakživa megaloman, a v scenáristoch Tedovi Elliottovi a Terrym Rossiovi evidentne našiel svoje spriaznené duše. Spolu s nimi dal svetu všetky tri diely Pirátov z Karibiku (štvorka je síce od rovnakých scenáristov, ale Verbinski ju už netočil), a na tomto mieste sa musím priznať, že mám tie filmy rád. Áno, všetky tri. Dokonca aj univerzálne nenávidenú trojku. Iste, bola dlhá, bola ukecaná, avšak mne táto bizarná megalománia, ktorá z pôvodne ľahkonohého pirátskeho dobrodružstva urobila rozšafný a dramaticky sa tváriaci epos, imponovala.

Jazdec, bez ohľadu na spomínané produkčné patálie, vyzeral v traileroch podobne. Lákal na monumentálne prestrelenú akciu a na hromadu vtipu. Vcelku som sa tešil, pretože dobre vyzerajúce ukážky sú moja slabina. V kine však prišlo kruté vytriezvenie. Toto už nie je zábavná megalománia. Toto už ani nie je megalománia v pravom slova zmysle. Toto je skôr čisté pominutie zmyslov, ktoré sa dá iba ťažko odôvodniť. Snáď iba vyliečiť. Tomahawkom medzi oči.

Najdôležitejšia informácia – ten film má dve a pol hodiny a nie je v ňom absolútne nič, čo by takúto nehoráznu dĺžku ospravedlňovalo. Pri Pirátoch to ešte ako tak dávalo zmysel, predsa len sa tam preháňalo oveľa viac postáv a rozohrávalo viacero zápletiek. Námet Jazdca je ale doslova primitívny a zápletka jednoduchučká. Veď posúďte – koľkokrát ste už videli príbeh postavený na tom, že bohatý biely muž je veľmi veľmi chamtivý a v dôsledku toho veľmi veľmi zlý na nie-až-tak-biele obyvateľstvo, a preto musí prísť veľmi veľmi čestný biely hrdina a zaraziť to. Je to proste tisíckrát videná klišoidná báchorka, ale aj keď to tak možno vyznieva, samotný tento fakt neberiem apriori ako mínus. Razím totiž teóriu, že je v poriadku recyklovať známe zápletky a motívy, ak výsledok na diváka funguje (viď napríklad Avatar). To však nie je príklad Jazdca.

Predpokladám, že film dosiahol takúto dĺžku z dôvodu toho, aby si divák užil čo najviac času s dvojicou Armie Hammer – Johnny Depp. Nakoľko je ich interakciám venovaná zhruba trištvrtina filmu, myslím, že je to správna domnienka. Tu ale prichádza kameň úrazu a hlavný problém celého snímku: obidve postavy sú nezaujímavé. Hlavný hrdina John Reid je fádny panák, ktorý má prepracovanosť zdochýnajúceho červotoča a ktorý nijakým spôsobom nedokáže diváka primäť, aby chápal jeho zmysel pre spravodlivosť. Videli sme už množstvo hrdinov s podobným morálnym kódexom, avšak Reid nemá pre svoje konanie (zloduchov zásadne nezabíja, ale privádza pred súd) akékoľvek psychologické zázemie, a preto táto postava – aj napriek sympatickému Hammerovi – väčšinu času pôsobí ako naivný trkvas.

Deppov Tonto na tom nie je oveľa lepšie. Je uňho síce badať sympatická snaha o nejakú hĺbku a viacvrstevnatosť, ale dokonale ju ničí… Deppov herecký prejav. Tonto mal byť novým Jackom Sparrowom, komediálnym triumfom celého filmu. Depp ho ale z nejakého dôvodu hrá príšerne znudene a bez akejkoľvek osobitosti. Nebyť mejkapu, kostýmu a zjednodušenej angličtiny, tak skoro nič nenasvedčuje tomu, že sa vôbec jedná o indiána. Zo všetkého najviac mi Deppovo hranie pripomínalo zle vyspatého, uhundraného kapitána Jacka po prepitej noci, ktorý sa snaží byť vtipný, ale nejde mu to. Výsledkom tohto všetkého je, že osudy postáv sú nám ukradnuté, buddy chémia medzi nimi je nulová a ich vtipy a vzájomné špičkovanie takmer vôbec nefungujú. A to ide o zložky, na ktorých mal film stáť predovšetkým. Jediným naozaj hviezdiacim členom ansámblu je William Fichtner, ktorému sa konečne podaril jeho veľký hollywoodsky prielom. Ako záporácky Butch Cavendish je vskutku výborný a užíva si každú sekundu na plátne. Škoda len, že tých sekúnd má naozaj pomerne málo.

Hovoríme tu ale o dobrodružnom filme, takže čo teda dostanú po akcii hladní diváci? Tu už to (neprekvapivo) stojí za to. Verbinski má remeslo v malíčku a aj keď má Jazdec akčné scény iba dve, sú príjemne dlhé a obzvlášť finále je jednoducho bombastické. Sekvencia, v ktorej sa k slovu dostanú dva vlaky, revolvery, kone a rebrík, podfarbovaná známym motívom z „William Tell Overture“ v úžasnej novej orchestrácii (soundtrack Hansa Zimmera je celkovo výborný), má presne tak hravý náboj a dravé tempo, aké mohol mať celý film.

Výborný záver, hudba, ústredný zlosyn a pár kvalitných vtipov však nie sú dostatočným dôvodom, aby som túto upachtenú výpravu na Divoký západ mohol doporučiť. Osamelý jazdec je už teraz na ceste stať sa mohutným finančným prepadákom, a žiaľbohu sa tak deje plným právom. Po stránke kvality to totiž hrubo nevyšlo. Jerry musí spolupútnika Pirátov hľadať ďalej. Alebo by možno mal s hľadaním prestať úplne.

• The Lone Ranger
• Režie: Gore Verbinski
• Scénář: Ted Elliott, Terry Rossio, Justin Haythe
• Žánr: Western / Akční / Dobrodružný / Komedie
• USA, 2013, 151 min