Písal sa rok 2010, konkrétne 6. november. Bol to deň, keď sa uskutočnilo slávnostné vyhlásenie výsledkov literárnej súťaže Cena Fantázie 2010. Bol to tiež deň, keď svetlo sveta uzrela antológia najlepších slovenských fantastických poviedok z tejto súťaže.
Kedy sa už konečne začneme upírov báť? Kedy už prestanú byť tými napudrovanými fešákmi, slušnými mladíkmi či gentlemanmi s vyberaným vkusom, ktorí svoje tesáky vyceria, len keď sa smejú? Kedy nám nejakí autor ukáže, čoho sú tieto bytosti vlastne schopné? – Recenze slovenského vydání knihy.
Čo môže byť lepšie, ako ochorieť pred Vianocami?! Vonku je zima a sneží, v byte rozvoniava vianočné pečivo. Každý je nervózny, vo veľkom sa upratuje a vy, s pokojom Angličana, ležíte v posteli a nestaráte sa o nevraživé pohľady ostatných členov rodiny, ktorí drú aj za vás. A občas si medzi spaním a pozeraním filmov prečítane Fantáziu.
Chlieb a hry. Touto zásadou sa riadil rímsky cisár Nero. Redakcia časopisu Fantázia sa ale riadi zásadou inou. Hry, hry a filmy – to je heslo štvrtého čísla tohtoročnej Fantázie.
Istý Herakleitos z Efezu raz povedal: „Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky.“ Ten chlapík to vtedy určite myslel dosť filozoficky a ak by žil v terajšej dobe, zaiste by svoj výrok zmenil. Nenavštíviš dvakrát rovnaký IstroCon – tak znie správne Vaša veta, pán Herakleitos!
Nie je zlé občas sa túlať slovenskou fantastikou. Cítiť jej svieži dych, obdivovať mladé výhonky, či počuť, ako vám pod nohami pukajú staré popadané konáre, ktoré by pri vhodnej príležitosti dokázali vytvoriť strašidelnú atmosféru. A keď taký konár zdvihn
Recenze na slovenské vydání románu. Fantastika na Slovensku sa prebúdza. Ide jej to síce pomaly, ledva otvára oči, ešte sa nedokáže dvihnúť z postele, no občas si už zívne aby dala svetu najavo, že je tu, že sa má k svetu. Takým malým zívnutím je na Slovensku vydané dielo Dušana D. Fabiana s názvom Pestis Draconum.
Slovenský časopis Fantázia, aj keď sa to nezdá, má už päťdesiatku za sebou. Vyzerá mlado, sviežo, ale aj dôstojne. Je presne taká, akú ju čitatelia chcú mať. Rovnako je na tom aj tohtoročné prázdninové číslo.
Už sa vám niekedy stalo, že počas čítania knihy sa vám triasol žalúdok od napätia, končeky prstov ste mali studené napriek tomu, že ste sa potili od očakávania, ako sa bude príbeh vyvíjať ďalej? Stalo sa vám niekedy, že ste pri dočítaní kapitoly boli vtiahnutí do deja tak silno, až ste si povedali: „Ešte pár strán a končím.“ a pritom ste nekončili a čítali až kým vaše unavené oči nenarazili na posledné slovo?
Neželané dedičstvo po neobľúbenom strýkovi – antológia poviedok, ktorá ma nezvyčajne zaujala nielen svojím obsahom, ale aj poslednou stranou. Tam som sa totiž dozvedel, že vyšla v náklade iba 300 kusov. Je možné, aby slovenská komunita zaoberajúca sa hororom, humorom a ich kombináciami mala takú slabú základňu?