Pred časom vtrhla do vôd fantastiky pentalógia Zahrada. Príchod to bol pomerne nenápadný, no o to väčšie prekvapenie a nevšedné zážitky čitatelia prežívajú. Poďte sa s nami ponoriť do všedného života, ktorý vlastne všedným vôbec nie je. Hrdinov obklopujú sily a bytosti, aké by správne, v skutočnej realite, žiť nemali.
Brian Evenson vtrhol do našich pokľudných hororových vôd sťa víchor. Niektorým zdvihol žlč, iných nadchol a ďalší odhodili jeho poviedky do kúta s tým, že im stačia vlastné ťažké sny. Ku ktorej skupine sa zaradíte Vy?
Prežitie putujúcich duší je ohrozené vojnou. Lenže univerzum ukrýva oveľa viac zvláštnych a nevysvetliteľných záhad, než si obyčajný človek vie predstaviť. Vraždy, tajomné úmrtia, zmiznutia, strašidelné domy a zvuky… počuli ste o nich a buď vo vás vzbudzujú hrôzu, prípadne si ich viete nejako logicky vysvetliť. No niekedy logika nestačí…
Petra Dragita Machová bola doteraz známa len milovníkom poviedkových zborníkov, do ktorých svojimi dielkami prispela. Minulý rok jej však vyšiel román Dračí město, ktorý je jej prvotinou a zároveň prvým z trilógie o drakoch, jašteroch a ľuďoch. Petra má svet svojich postáv premyslený do detailov, vrátane mytológie, každodenných drobností a zvyklostí. So svojim priateľom a psom žije v Brne. Vyštudovala zdravotnícku školu obor diétna sestra, a hoci v odbore nepracuje, stále má k zdravej výžive veľmi blízko. Keďže som sympaťáčka, sľúbila mi, že na mňa svojich drakov a jašterov nepošle, aj keď položím uštipačnú otázku. Preto som sa pýtala, čo mi sily stačili.
V jubilejních patnáctých prvňácích se tentokrát podíváme na zoubek drakům z autorské dílny Petry Machové.
Snáď je to inštinkt driemajúci hlboko v ľuďoch, vďaka ktorému pociťujeme strach, fascináciu aj rešpekt pred výškami, hĺbkami a tým, čo ich zosobňuje – vysokými horami. Vysoké Tatry sú nádherné, no každoročne si vyberajú svoju daň v podobe ľudských životov. Stačí najmenšie pochybenie a človek je stratený. Možno tie osudné mýlky robia ľudia. No je tu aj možnosť, že vysoko v mohutných skaliskách žije niečo prastaré, zlé, čo nepoznáme
Zdvíhame hlavy ku hviezdam a objavujeme tajomstvá ktoré nás obklopujú. No ešte radšej si tieto tajomstvá vymýšľame a rozprávame. To bol impulz k vzniku sci-fi a fantasy literatúry, ktorá obohacuje našu fantáziu mnohými spôsobmi. Už odpradávna ľudia túžia zistiť, čo sa skrýva za horizontom. Julie Nováková pred nami otvorila pomyselný šuflík, vytiahla na svetlo sveta svoje ukryté fantázie a spolu s nami sa vydala na púť po tajných svetoch za obzorom.
Žiaden milovník hororu sa tento rok nemôže sťažovať, že nemá čo čítať. Hoci je tento žáner stále považovaný za okrajový, priaznivcov mu utešene pribúda, a to isté platí aj o knihách, ktoré v našich končinách vychádzajú. Jednou z tých výnimočných je zbierka poviedok od Philipa Fracassiho. V lete ju vydal Gnóm!, vo vynikajúcom preklade Jakuba Němečka.
A protože v rámci Prvňáků dáváme začínajícím autorům také možnost říct ke svému dílu pár slov, neošidíme samozřejmě ani autorku Psohlavce, Martinu Vránovou.
Pro naše čtenáře ji vyzpovídala naše zahraniční reportérka ENA.
Neděste se, nechceme vás bombardovat Jiráskem.
Psohlavec je novinka z kategorie sci-fi a zároveň debut autorky Martiny Vránové.
Jak si novopečená spisovatelka vedla se dozvíte v naší recenzi.